Nechať sa zmraziť a v budúcnosti sa vyliečiť? Vízia zo sci-fi filmov je po prelomovom objave nadosah
Kedysi vytúžené sci-fi, dnes realita. Vedci zistili, že vyššie teploty skleného prechodu spôsobujú menej praskania. Čo to znamená?
Určite aj vy poznáte sci-fi film či knihu, v ktorej sa hrdina nechal zmraziť, aby sa mohol prebrať o stovky rokov v čase, keď na jeho chorobu už budeme poznať liečbu alebo keď bude svet krásnou utópiou. Veda proces zakonzervovania biologických tkanív ochladením na teploty pod bodom mrazu nazýva kryokonzervácia. Sci Tech Daily pripomína, že ju výskumníci vyvíjajú už takmer storočie, doteraz však existoval jeden významný problém.
V roku 2023 vedci z Minnesotskej Univerzity úspešne transplantovali potkaniu kryokonzervovanú obličku inému potkanovi. Išlo o prelomový úspech, ktorý ukázal potenciál kryokonzervácie orgánov. Dlhodobý problém je však v zavádzaní chemicky rôznorodých vitrifikačných roztokov do biologických tkanív – ide o jedinečný a komplikovaný problém prenosu hmoty. Nedávno sa tým zaoberali vo vedeckom časopise Nature: Scientific reports.
Nový prístup k uchovávaniu orgánov
Zachovať väčšie orgány v neporušenom stave je extrémne náročné. Pri rýchlom chladení totiž tkanivá často praskajú, čo môže znemožniť ich neskoršie použitie. Aby bolo možné orgány bezpečne skladovať aj transplantovať, je potrebné zabrániť vzniku týchto poškodení.
„Nedávno publikované významné práce skúmali metódy založené na transporte, ktorými sa znižuje riziko vzniku tepelných napätí počas vitrifikácie celých orgánov a veľkých tkanív. Vychádzajúc z klasických konceptov v metalurgii, nedávny pokrok priniesol prístupy k tepelnému spracovaniu (žíhanie, optimalizácia rýchlosti) a geometrické stratégie na riadenie tepelných napätí počas chladenia," vysavetlili v časopise Nature.
