Slovenka Monika žije na Islande: Život je tu príšerne drahý, ale z platu vyžijú aj upratovačky a robotníci
Začalo to manželom, ktorý má dobrodružstvo v krvi. Z offroad expedície sa stal nový život ďaleko od domova.
Na rybách som triedila treščiu pečeň – preto sme tam vydržali len jednu sezónu – a manžel triedil ryby podľa váhy do boxov. V skutočnosti ich triedila linka, on len menil boxy. Keď boli plné, nahadzoval na ne ľad, aby sa ryby udržali čerstvé. Toto bola najnáročnejšia práca môjho života. Robilo sa len v noci a nikdy sme presne nevedeli, kedy začíname. Záležalo na tom, koľko rýb sa ulovilo.
Kým ste robili v rybacej fabrike, opäť vám prišla ponuka z ovčieho bitúnku, vzali ste ju a robíte tam doteraz. Hovoríte, že Islanďania sú usmievaví, vždy spokojní a nikam sa neponáhľajú. Rozhodli ste sa tam žiť natrvalo. Kvôli tým ľuďom alebo krajine?
Presne tak. Prijali sme ponuku a v júli 2017 sme sa vrátili na štyri mesiace na bitúnok. Popritom sme už riešili prácu na sezóny január/február a maj/jún. No na rybách sa to, chvalabohu, pokazilo, a keď sa naši predáci na bitúnku dozvedeli, že máme záujem vrátiť sa po sezóne na Island, zasa nám ponúkli prácu. Tentoraz nastálo. Personálne nám poslalo pracovnú zmluvu a od januára 2018 nás prijali ako stálych zamestnancov.
V priebehu niekoľkých mesiacov som začala so spracúvaním objednávok a ich prípravou na export a manžel mixoval mäso, korenil a neskôr sa dostal na vykosťovanie. V júli 2022 som otehotnela a v apríli 2023 sa nám narodil synček (úsmev). Odišla som na materskú – na necelý rok. Príchodom dieťaťa sa to trošku skomplikovalo, keďže rodina bola na Slovensku a manželovi sa otvorili nové pracovné možnosti na Slovensku, tak sme sa rozhodli vrátiť. A tak sme tohto roku Island opustili – najskôr ja, manžel v júni.
Na Island sme prišli objavovať, spoznávať, kochať sa krásou tohto ostrova. Fotky sú bežne dostupné všade na internete, tak nás to strašne lákalo vidieť naživo. Ľadovce, gejzíry, dychberúce polárne žiary, teple pramene, nespočetné množstvo vodopádov, vulkány, ba dokonca aj sopku chrliacu lávu. Vidieť toto všetko naživo je úžasný zážitok, ktorý si budem pamätať navždy. (úsmev)
Najskôr ste chceli pendlovať medzi Islandom a Slovenskom – žiť pol roka na Slovensku, pol roka na ostrove, no časom sa vám tam zapáčilo až tak veľmi, že ste sa rozhodli ostať. Čo máte na Islande najradšej?
Najradšej mám asi tú nedotknutú prírodu a krásy, ktoré nám ponúka. Milujem prechádzky a pozorovanie rôznych druhov vtáctva, tuleňov, sobov alebo veľrýb. Za každým kopcom sa dá vidieť niečo iné, zaujímavé. Myslím, že žiť sme sa tam rozhodli pre ten pokoj, ktorý sme tam zažívali a pre krásu ostrova.
Keď porovnáte život a prácu na Slovensku a na Islande, v čom vidíte najväčšie rozdiely?
Život na Slovensku je ťažký a drahý. Ľudia žijú od výplaty do výplaty (samozrejme, nie všetci). Na Islande sa dá z platu žiť. Áno, aj tam je život príšerne drahý, ale každý, aj obyčajný robotník vo fabrike, upratovačka, predavačka a tak ďalej môže pokojne dýchať, lebo mzdy sú tak nastavené, že sa to dá. Islanďania nie sú konfliktní, u nich je všetko „allt í lagi -v poriadku”.
