Katarína Nádaská pre Dobré noviny: Na Vianoce som si brala deti, ktoré nik nechcel. Uvažovala som o adopcii

„Mám všade obrovské kopy kníh, na sviatky sa snažím urobiť „voľný pľac“ aspoň na stole,“ prezradila Katarína Nádaská. Obľúbená slovenská etnologička, zberateľka starožitností a milovníčka tradícií tentoraz odhalila aspekty svojich Vianoc, o ktorých málokto vie – spája ich nielen s rodinou a priateľmi, ale aj s deťmi z detských domovov, ktorým dala to najdôležitejšie. V rozhovore pre DOBRÉ NOVINY prezradila, ako vyzerajú jej Vianoce dnes, ktoré tradície si preniesla z detstva zo Záhoria a Spiša, a ako si dokázala udržať harmonický vzťah s bývalým manželom, aby spolu mohli prežívať sviatky v pokoji a radosti.

Váš otecko bol zo Záhoria a mamička zase zo Spiša. Aký mix vianočných tradícií ste zažívali ako dieťa?

Na Štedrovečernom stole nesmeli chýbať oplátky, med, cesnak, rybacia polievka, šošovicový prívarok, pečená ryba a záhorácky šalát, pirohy plnené zemiakmi a poliate maslom a opečenou cibuľkou, bobaľky s makom, sušené ovocie. Večera sa začínala modlitbou. Po večeri zaznel zvonček, takže sme ako deti vedeli, že Ježiško už prišiel a pod stromčekom sme okrem veľkého Betlehemu našli vždy darčeky. Spoločne sme ich rozbaľovali a spievali koledy.

Mali ste tradíciu, ktorá vám ako dieťaťu „liezla na nervy“?

Predvianočné upratovanie a umývanie okien, pranie záclon a vešanie nových záclon a závesov na všetky okná.

Mala vaša rodina nejakú malú, možno aj komickú tradíciu, ktorá by iným pripadala zvláštna, ale pre vás mala veľkú hodnotu?

Každoročné skladanie veľkého Betlehemu, ktorý mal okolo 200 figúrok a bolo umenie ho poskladať tak, aby dával zmysel.

Ktoré tradície ste si preniesli aj do dospelosti?

Vianočný stromček mám každý rok malý, visí mi z plafónu a stále používam prekrásne slamené a drevené ozdoby.

Ako budú vyzerať vaše tohtoročné Vianoce?

Určite rodinne a pokojne.

Máte nejakú vianočnú „úchylku“ – napríklad tradíciu, o ktorej vaši známi hovoria, že je typicky „nádaskovská“?