Dajte si nohy do lavóra s vodou a spoznáte sami seba. Neurovedec vysvetľuje, prečo je meditácia dôležitá
Je vedecky preukázané, že pravidelné meditovanie vytvára viac šedej kôry, a teda aj mozgových buniek, tvrdí známy vedec.
Vedeli ste, že aj Albert Einstein prichádzal na najlepšie nápady v momentoch nemyslenia? Je to jedna zo zaujímavostí, ktorú v podcaste Zrkadlo duše prezradil neurovedec Tomáš Eichler. Divákom sa prihovoril s posolstvom, ktoré rezonuje v čase, keď sa mnohí snažia nájsť rovnováhu medzi vonkajším úspechom a vnútorným pokojom. Rozhovor, ktorý vzbudil veľký záujem, otvára dôležitú tému sebapoznania a odvahy čeliť vlastným slabostiam.
Tomáš Eichler je už akýmsi dlhoročným sprievodcom vnútorného pokoja. Dokázal skĺbiť prvky východných filozofií s modernými poznatkami vedy a stále častejšie hovorí o pozitívach takej bežnej činnosti, akou je meditácia. Čo vlastne stojí za rastúcim záujmom o meditáciu a aké vedecky podložené benefity môže toto jednoduché cvičenie priniesť nášmu zdraviu?
Ticho naozaj dokáže liečiť
V prvom rade meditáciu nemáme považovať za súčasný módny trend ani ezoteriku. Podľa Eichlera ide o prirodzenú, vrodenú schopnosť. „Nemusíme poznať všetky účinky meditácie, aby sme ju praktizovali,“ vysvetľuje na svojej stránke. Môže byť vedecky podloženým nástrojom duševnej aj telesnej obnovy: „Meditáciu vnímajte ako stav bez myšlienok. Je to mentálne ticho, ktoré vám pomôže skvalitniť spánok a dosiahnuť zdravú produktivitu počas bdenia."
V mentálnom tichu sa podľa odborníka navyše dobre regeneruje imunita. „Aj Albert Einstein prichádzal na najlepšie nápady v momentoch nemyslenia,“ vyhlásil v podcaste Zrkadlo duše, v ktorom priznal, že on sám sa k meditácii dostal cez bojové umenia, ktorým sa roky venoval, a vďaka terapeutom, ktorí ho učili správne meditovať.
V podcaste Fitshakeru opísal proces meditácie podrobnejšie: „Počas meditácie je mozog vo veľmi bdelom stave a zosilňuje sa nervová aktivita v centrách pre sústredenie sa. Robili experimenty na ľuďoch, ktorí nikdy nemeditovali a na takých, ktorí meditovali, a zistili jednu zaujímavú vec." Eichler vysvetlil, že ľudia, ktorí meditujú, prežívajú bolesť intenzívnejšie, ale kratšie – teda pravdivejšie.
Ukázalo sa vraj tiež, že meditácia znižuje oxidačný stres, čo sa dá merať už na úrovni chromozómov. Ľudia, ktorí dlho meditujú, majú viac sivej kôry mozgovej – teda viac mozgových buniek. To súvisí s tým, že mozog je plastický a dokáže sa obnovovať. „A to súvisí aj s tým, že náš mozog je plastický, stále sa mení a voľakedy sa myslelo, že mozgových buniek len ubúda, od dospelosti. Ukázalo sa, že keď málo spíš, máš veľký stres, vtedy tých buniek ubúda, ale dá sa to zvrátiť – keď spíš správne, keď medituješ, máš správnu životosprávu. Vtedy vzniká viac mozgových kmeňových buniek," vysvetlil vedec.
Nervové kmeňové bunky – neuroblasty – vznikajú pri meditácii a správnom športovaní (to je také, pri ktorom sa veľmi nepreťažíme). Dá sa povedať, že mozog sa tak lepšie obnovuje. Meditácia navyše zlepšuje rôzne parametre spánku.
