Nevlastný otec ho týral, rovesníci šikanovali. Lukáš s vrodeným ochorením zobral život do vlastných rúk
Občas som dostal päsťou do brucha, štípali ma do tváre a hovorili mi, že som nechutný, priznal.
Ako dieťa čelil šikane, bolesti aj domácemu násiliu. Pre vrodené ochorenie sa stal terčom posmechu, no namiesto hnevu si zvolil cestu pomoci. Lukáš dnes rozpráva svoj príbeh, aby dodal odvahu tým, ktorí sa boja prehovoriť. Ukazuje, že aj z najťažších chvíľ sa dá postaviť a žiť s nádejou.
Päsťou do brucha
Modrasté sfarbenie kože, mäkký stlačiteľný opuch, bolesť, krvácanie. Lukáš sa narodil s vrodenou žilovou malformáciou, vývojovou chybou žilového systému, ku ktorej dochádza už počas nesprávneho vývoja ciev v embryu. Malformácia nemusí byť viditeľná hneď po narodení, no pomaly rastie a často proporcionálne s rastom tela – na rozdiel od nádorov, ktoré rastú rýchlo.
„V útlom detstve som to veľmi nevnímal, ale už od škôlky som prežíval šikanu. Odlišnosť je pre mnohých ľudí terč,“ povedal v podcaste ACAST Lukáš, ktorý bol ešte len malým chlapcom, keď si ho vyhliadol šikanovač. „Občas som dostal päsťou do brucha, štípali ma do tváre a hovorili mi, že som nechutný a podobné veci,“ spomínal na časy, ktoré prežíval úplne sám. Jeho rodina netušila, čo sa deje – bál sa totiž, že keby niečo povedal a dozvedeli by sa to šikanovači, bolo by to ešte horšie.
Rany od nevlastného otca
Keď mal 13 rokov, Lukášov zdravotný stav sa zhoršil po pochybení lekárov. „Usekli mi kus pier a to bola najväčšia chyba, pretože potom sa to rapídne zhoršovalo,“ spomínal chalan, ktorého údajne operovala lekárska špička, no keďže s danou diagnózou nemala skúsenosti, urobila chybu. „Až ako 21-ročnému mi doktori povedali, že takto sa to riešiť vôbec nemalo,“ vravel.
Šikana sa pre jeho vzhľad stupňovala a doma stále nemal nikoho, o koho by sa mohol oprieť. „A môj nevlastný otec tomu nepridal. Teda pridal – ranami,“ povedal otvorene o nevlastnom otcovi, ktorý ho tiež šikanoval.
