Spával v rakve a do hrobu si vzal veľké tajomstvo. Josef Kemr dokázal pre lásku obetovať mnoho
Jedného dňa budem ležať na najvyššom mieste cintorína a budem sa kochať nádherným výhľadom, hovorieval. Do hrobu si napokon zobral veľké tajomstvo.
„Na zimu bych prodal kravku a na jaře už nezaseju,“ hovoril v kultovom filme Na samotě u lesa dedo Komárek. Kto by nepoznal príbeh pražskej rodiny, ktorá sa rozhodne kúpiť vidiecku chalupu, ale aj s jej svojráznym pôvodným majiteľom. Toho najprv vnímajú ako príťaž, no potom sa čosi stane. Film mal veľký úspech aj vďaka nezabudnuteľnému hereckému výkonu Josefa Kemra.
Úloha dobrosrdečného, ale prefíkaného starčeka, ktorý nikdy nestratil humor – ani keď predával chalupu, ktorú vlastne nikdy predať nechcel – priniesla v tom čase 54-ročnému hercovi neobyčajnú popularitu. Fanúšikovia ani len netušili, že herec bol v čase natáčania nežiaduci a jeho súkromný život bol opradený mnohými tajomstvami.
Nemusel kričať, aby si ho ľudia zapamätali
Josef Kemr sa narodil 20. júna 1922 v Prahe a k divadlu ho to ťahalo už odmalička. Hoci vyštudoval obchodnú školu, v záľube v hraní ho na vtedajšiu dobu až neobvykle podporovala aj rodina. A to bez ohľadu na to, že pochádzal z pomerne chudobných pomerov.
Napriek skromnej povahe bol mimoriadne talentovaný – nemusel kričať, aby si ho ľudia zapamätali. Stačil jediný pohľad, gesto či úsmev a divák vedel, čo jeho postava cíti. Aj preto sa na divadelné dosky, ktoré znamenajú svet, postavil pomerne skoro a za celú kariéru na nich odohral viac ako osemdesiat rolí. Nezabudnuteľným však zostáva hlavne jeho umenie pred kamerou.
