Pohodlný život ju stojí menej ako u nás. Simona miluje život v Japonsku, kde jej chýba iba slanina a Mila

Vždy chcela byť nezávislá a slobodná, pričom ju fascinovala japončina a ázijská kultúra. Simona Ďuržová pochádza z Trenčína, no rozhodla sa pre život v exotike – už tri a pol roka žije práve v krajine vychádzajúceho slnka. Na prvú návštevu rodnej krajiny sa pripravuje až teraz. O kultúrnych rozdieloch, všedných radostiach a živote v Japonsku sa s ňou zhovára Mária Jakúbeková. Poznajú sa z gymnázia, preto si v rozhovore tykajú.

Vždy ťa fascinovala Ázia a odchod do Japonska si plánovala 10 rokov. Ako dlho tam už žiješ?

Žijem tu už tri roky. V apríli budúceho roku to budú štyri.

Prečo Japonsko? Prečo nie Amerika alebo Paríž?

Mám rada Japonsko, lebo tunajšia kultúra a životný štýl sú môjmu srdcu bližšie ako akékoľvek mesto v Európe. Cítim sa tu viac sama sebou.

Do Japonska si odišla študovať japonský jazyk, pričom školu ti dohodila tvoja slovenská učiteľka japončiny. Potrebovala si sponzora. Ako si ho našla?

Pomohla mi kamarátka a nehľadala som dlho (úsmev). Mám v živote šťastie len na jednu jedinú vec – mám veľmi dobrých priateľov. Bez jej podpory by som sa sem nedostala. A vlastne je viacero ľudí, ktorí mi počas príprav pomohli a podporovali ma v mojom sne ísť do Tokia.

Už po roku v Japonsku si hovorila, že ťa táto krajina rozmaznala a že sa v nej cítiš ako pani veľkomožná. Platí to stále? Je v Japonsku lacnejší život?

Nie je to tu lacnejšie, ale skôr pohodlnejšie, čo sa týka nakupovania. Hlavne v Tokiu je všetko, na čo si človek zmyslí, veľmi dostupné. Napríklad elektronika. Už som si stihla zadovážiť skladaciu bluetooth klávesnicu, ručný vysávač, mini kanvicu na vodu a také podobné veci. Nestálo ma to tak veľa, ako by ma to stálo na Slovensku, aj keď zadarmo to tiež nebolo.