Vďaka Studenkovej nie je len jeho priateľkou. Baša Andrešičová našla šťastie pri polepšenom sukničkárovi

„To máš herpes?“ vypytovali sa jej bez hanby ľudia, keď bola malá. Za znamienko na pere sa dlho hanbila, no nakoniec si povedala, že nie je pekné ani škaredé – je jednoducho jej. Barbora Andrešičová, herečka s iskrou v očiach a pokojom v hlase, našla nielen seba, ale aj lásku po boku kolegu Tomáša Pokorného, ktorý kedysi bol sukničkárom. Práve pri nej všetko prehodnotil.

Dva týždne pri hnoji

Vyrastala na začiatku Petržalky a práve tam prežila svoju prvú lásku – lásku ku koňom. „Keď som rozmýšľala, že aké budem raz robiť povolanie, myslela som si, že budem džokejkou,“ spomínala v Nočnej pyramíde. Keď nad jej snom rodičia len mávli rukou, Barbora si nakúpila knižky o koňoch a učila sa o nich všetko, čo mohla, aby rodičom dokázala, že to myslí vážne.

Prečítajte si tiež: Bolestivá scéna z Dunaja dojala Slovensko. Skutočná mama malého Ota sa pri pohľade na syna rozplakala

Na petržalskej dostihovej dráhe nakoniec v stajniach vydržala iba dva týždne. „Chcela som jazdiť, ale len som tam kydala hnoj,“ prezradila. Od koňov sa nakoniec presunula do umeleckej školy Ludus a jej sen bol zrazu jasný. Raz bude herečkou.

Štyri roky recepčnou

Po maturite na hotelovej akadémii sa ale jej rodičia odsťahovali z Bratislavy a Barbora neverila, že by mohla byť v meste sama, študovať na vysokej škole a zároveň si zarobiť na život. „Zľakla som sa a jednoducho som sa zamestnala v prvom možnom zamestnaní. Pracovala som ako recepčná v štúdiu krásy,“ spomínala v rozhovore pre SME na časy, keď sa postavila na vlastné nohy. „Povedala som si, že si skúsim nájsť prácu ako každý iný občan na Slovensku. Bola to z núdze cnosť,“ vravela.

Prečítajte si tiež: Vyrastala na fare ako jedno zo šiestich detí. Temperamentná Marína z Dunaja na svoje korene nezabúda

V štúdiu krásy nebola spokojná, zdalo sa jej, že to, čo žije, je málo a celé štyri roky hľadala väčší zmysel života. „Až kamarát ma donútil, aby som si poslala prihlášku na vysokú školu,“ spomínala Barbora, ktorá bola presvedčená, že ju na herectvo nezoberú, no nakoniec ju prijali na prvý raz. Veľa sebavedomia vraj vtedy v sebe nemala, napriek tomu sa v tridsiatke stala úspešnou absolventkou a už krátko na to držala v rukách prestížne ocenenie Dosky za postavu drogovo závislej Emmy v predstavení Ľudia, miesta a veci. Paradoxne, po každom ocenení, ktoré dostala, zostala v depresii.