FOTO: Laboratórium vymenil za tradície a výšivky. Adam zachraňuje krásu, na ktorú by sme nemali zabudnúť
Adam Staňo z Beluše vie o ľudovom odeve to, čo málokto iný.
Vyštudoval farmáciu, no jeho život sa nakoniec ubral celkom iným smerom. Kým mnohí by po rokoch štúdia ostali pri odbore, Adam Staňo počúvol svoje srdce a to ho priviedlo späť k tradíciám, k ručne vyšívaným rukávcom a zásterám, ktoré rozprávajú príbehy našich predkov.
Od liekov k výšivke
Adam pochádza z Beluše na Strednom Považí, teda z regiónu, kde má folklór hlboké korene. Práve tam sa zrodila aj jeho vášeň k ľudovému odevu. Ako sám spomína, všetko sa začalo v miestnom folklórnom súbore. „Ako som tancoval, tak ma to začalo čoraz viac a viac hlbšie zaujímať – kontexty ľudového tanca, hudby, ale hlavne som čoraz viac a viac začal skúmať tradičný ľudový odev,“ uviedol pre STVR.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/adam.stano/posts/pfbid0gctQG2vaHhto1k3JfarbvpEYj2DyYKQxVCABTTfYEybJEsVWGVKYKjvaC2Muqs3nl
Každý kroj, ktorý sa mu dostal do rúk, v ňom vyvolával otázky – kto ho kedysi nosil, aký mal význam, aký príbeh skrýva jeho výšivka. Aj preto sa po skončení farmácie rozhodol pokračovať v štúdiu etnológie.
Kľúč k pochopeniu minulosti
Dnes Adam skúma najmä tradičné odevy z Púchovskej doliny a okolitých obcí. Vie o nich toľko, čo len málokto. „Ženský ľudový odev z Mojtína sa skladá z viacerých súčastí. Základom je spodná vrstva, na ktorú sa obliekajú vyšívané rukávce, na rukávce sa zakladá rubáč, červený pás a zástera,“ vysvetlil. Mojtínska výšivka je podľa neho známa motívom petržlenového listu – tzv. patružlenkou.
O obradovom odeve mladuchy zo Záriečia zas prezrádza, že ho zdobila bohatosť farieb a rôzne vrstvy výšiviek. „Nevesta prichádzala k sobášu s volkou alebo s takzvaným prosceradlom,“ dodáva Adam, ktorý si nesmierne váži estetické cítenie a zručnosť našich predkov. Ako hovorí, z obyčajných materiálov dokázali vytvoriť odevy, ktoré boli nielen krásne, ale aj funkčné.
