Slovenka podnikajúca v Írsku: Po škole som poslala sto žiadostí o job, nik sa neozval. Íri ma zobrali okamžite

Katarína Novotná vyštudovala angličtinu pre komerčnú prax a po škole odletela do Írska, kde to už poznala z predchádzajúcich letných brigád. Od šestnástich rokov si privyrábala v zahraničí. Dnes má svoju vlastnú personálnu agentúru a na striedačku žije v Írsku a Španielsku. Aj keď ju k podnikaniu nikto neviedol, našla si cestu, ako v konkurencii uspieť. V rozhovore pre DOBRÉ NOVINY s Máriou Jakúbekovou prezradila viac. Keďže sa poznajú zo študentských čias, v rozhovore si tykajú. 

Vyštudovala si angličtinu pre komerčnú prax. Hneď po škole si odišla do Írska. Čo bolo prvotným impulzom?

Nerozhodla som sa zo dňa na deň. Od šestnástich rokov som letá trávila v zahraničí. V šestnástich som odišla robiť au pair do Nemecka – mala som tam sesternicu s dvomi malými deťmi. Odmalička som však snívala o tom, že odídem do anglicky hovoriacej krajiny. V sedemnástich som chcela ísť robiť au pair do Anglicka. Bola som vtedy strašne zaľúbená a s bývalým priateľom sme nakoniec vycestovali do Škótska, lebo tam mal kamarátov, takže sme predpokladali, že to bude na začiatok ľahšie – mať tam niekoho, koho poznáme.

Prvou krajinou po Nemecku bolo Škótsko a housekeeping?

Áno. Vždy som neznášala upratovanie, no chcela som ísť do Škótska. Upratovačku som tam robila jeden deň. Hneď prvý deň som sa dala do reči s mojím šéfom, pričom som nevedela, že je to môj šéf, a vypýtala som si miesto v reštaurácii. A on ma tam prehodil (smiech). 

Po skončení strednej školy, v osemnástich, som odletela do Írska a vystriedala som tam niekoľko pozícií od benzínky, cez euroobchod, až po indickú reštauráciu, kde som spoznala veľmi super ľudí – bratov, ktorí vlastnili indickú a talianskú reštauráciu. Robila som v oboch – tú indickú sme spolu otvárali. Po roku som sa musela vrátiť, pretože moji rodičia (ako každý správny rodič) chceli, aby som si urobila výšku. Jediná možnosť, kde sa vtedy dalo študovať v angličtine, bola Katolícka univerzita v Ružomberku. A vieš, ako je to na výške... keď si skúšky porobíš v predstihu, máš dva týždne voľna cez Vianoce, v máji, v júni môžeš mať ďalšie voľno. Pri každej príležitosti som letela naspäť do Írska. Mne sa tam oplatilo ísť aj na dva týždne. Zarobila som si tam toľko, koľko by som si tu zarobila za tri-štyri mesiace.

Mala som tam kamarátov, u ktorých som mohla bývať. Majitelia tých reštaurácií boli so mnou spokojní, mohla som prísť hocikedy. Každé leto počas bakalárskeho štúdia som išla do Írska, aj medzi skúškovým obdobím. Výšku som milovala, bola to pre mňa prechádzka ružovou záhradou. Užívala som si to tam, samá párty. Prvýkrát v živote som mala pocit, že chcem zostať na Slovensku.

Pamätám si, že si bývala častejšie v zahraničí ako v škole, čo sa aj spájalo s odborom tvojho štúdia. Kedy si prišla na to, čo chceš robiť?

Na výške (úsmev). Jedna profesorka nám predstavila recruitera z Anglicka. Robil s nami rozhovory. Bol to prvý človek, ktorý ma naviedol týmto smerom. Bol dobrý psychológ a hneď pochopil, že som extrovert. Dával mi otázky, na ktoré som nevedela odpovedať. Vtedy som si uvedomila, že jeho job je presne pre mňa. Chcela som pracovať s ľuďmi. Pochopila som, že sa o nich toho musím ešte veľa naučiť. To je presne to, čo personalista robí - pracuje s rôznymi povahami.

Po skončení vysokej školy si si hľadala job na Slovensku?