Pre nespokojné sestry má radu. Anna Štúriková sa stará o pacientov 40 rokov, aj pri manželovi stála do konca

Odmalička túžila byť zdravotnou sestrou a chcela sa starať o detských rovesníkov. Keď boli všetky deti naokolo zdravé, postarala sa aj o bábiky, ktorým merala teplotu či tlak. Anna Štúriková si svoj sen splnila napriek tomu, že za minulého režimu mala zlý kádrový posudok a komunisti jej zabránili ísť na vysnenú školu. Dnes pracuje na rehabilitačnom oddelení trenčianskej fakultnej nemocnice a pre DOBRÉ NOVINY prezradila svoj životný príbeh. Žial, nechýba v ňom ani ťažké obdobie, pretože pani Štúriková prišla o manžela. Rozprávala sa s ňou Mária Jakúbeková.

Negatívny kádrový profil vám znemožnil nástup do vysnenej školy. Rodičia boli priznaní katolíci?

Áno, navštevovala som náboženstvo, pravidelne sme chodili do kostola, a tak bol posudok taký, aký bol. Strašne ma to trápilo. Ako 15-ročná takú situáciu neviete pochopiť. Ani moje dospelé deti dodnes nerozumejú, čo to bol vlastne za režim. Ale ja som sa nevzdávala (úsmev).

Akú školu ste mali v zálohe?

Strojársku, v Považskej Bystrici. A normálne som ju ukončila. Povedala som si, že keď sa mám raz dostať na zdravotnú, tak sa tam dostanem. Po maturite som - dá sa povedať, že zázrakom - spoznala jedného pána, cez môjho otca. Jeho manželka pracovala na zdravotníckej škole. Hneď po ukončení maturity som si tam podala prihlášku. Na školu ma prijali, no mohla som študovať len diaľkovou formou. Ako 19-ročná som sa zamestnala v nemocnici ako "pomocnica" - robila som upratovačku. Potom som v tej istej nemocnici absolvovala aj povinnú prax. Po dvoch rokoch som skončila zdravotnú školu. Štúdium bolo päťročné, no tri roky som si musela dorobiť rozdielovými skúškami. 

To dáva zmysel. Ako absolventka strojárskej školy ste absolvovali iné predmety.

Ako strojárka som nemala na škole biológiu, klinické predmety, patológiu, latinčinu a tak ďalej. Fungovalo to tak, že som sa naučila celú knihu z daného predmetu, zavolala som lekárovi do nemocnice, a išla som k nemu na skúšku. Vo štvrtom ročníku diaľkového štúdia som si musela naraz spraviť prvé tri roky súbežne so štvrtým ročníkom. Následne som zvládla piaty ročník a zmaturovala som z odboru detská sestra. Na oddelení, na ktorom som pracovala - chirurgické oddelenie v Ilave - som rovno nastúpila ako sestrička. To bolo v roku 1986 a odvtedy robím zdravotnú sestru.

Robíte ju sústavne od roku 1986 až podnes?

Vydala som sa a mala som tri deti. Medzi pôrodmi som sa zamestnala v rôznych ambulanciách, v Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v roku 2014 som nastúpila do FN TN. Aj v neskoršom veku som sa stále túžila starať o pacientov na lôžkovom oddelení. Nakoniec som s tými deťmi ani veľmi nepracovala. Na chirurgickom oddelení sme, samozrejme, mali aj deti s popáleninami, úrazmi, po rôznych operáciách. Nakoniec som si životný sen splnila takýmto spôsobom (úsmev). 

Mali ste nový sen.

Áno, chcela som ísť pracovať na lôžkové oddelenie. Zamestnala som sa na internom oddelení a dorobila som si špecializáciu z interného. Počas pôsobenia v tej agentúre - prevádzkovala som ju - som si dorobila vysokú školu. Ako vedúca sestra a manažérka som musela mať bakalársky stupeň. Nakoniec som si dorobila aj magistra. Na internom som už chcela ostať do dôchodku, no zomrel mi manžel.

Prečítajte si tiež: Domáci zázrak proti najčastejšej rakovine Slovákov. Zabrániť jej návratu môže pomôcť bežný a lacný liek