Jeho času sa čudovali všetci. Ľudovít na prahu šesťdesiatky odbehol prvý maratón, chválili ho najmä deti - Dobré noviny
Dobré noviny
Jeho času sa čudovali všetci. Ľudovít na prahu šesťdesiatky odbehol prvý maratón, chválili ho najmä deti

Jeho času sa čudovali všetci. Ľudovít na prahu šesťdesiatky odbehol prvý maratón, chválili ho najmä deti

Ilustračné fotografie
Ilustračné fotografie — Foto: Facebook/kosicemarathon, Freepik.com

Rodákovi z Oravy sa to podarilo v Košiciach.

Nikdy nie je neskoro. Tak by mohlo znieť motto Ľudovíta Buckulčíka, ktorý vo veku 57 rokov zabehol v metropole východu svoj prvý maratón. Jeho príbeh je podľa MY Orava o to zaujímavejší, že sa športu predtým nikdy nevenoval a behávať začal až dva roky pred štartom Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Medzinárodný maratón mieru (@kosicepeacemarathon)

Povedal si, že dobre

Otec šiestich detí Ľudovít vraj v minulosti nešportoval, hoci aktivity sa nestránil. „Mal som stále pohyb, či už okolo gazdovky alebo aj do práce chodím pešo. Čas na športovanie neostával. S manželkou sme vychovali šesť detí a už máme aj sedem vnúčat,“ priznal v rozhovore pre MY Orava a dodal, že k behu ho priviedli až kamaráti, keď mal 55 rokov.

V obci Zákamenné sa konalo bežecké podujatie, kam Ľudovíta zavolali jeho kamaráti Štefan a Pavol. „Rád chodím do prírody, tak som si povedal, že dobre. Prejdem tú trať nejako krokom. Nad moje očakávania som vládal aj bežať a k tomu som mal aj dobrý čas. Odvtedy ma to chytilo a spolu chodíme na všetky preteky Oravskej bežeckej ligy (OBL),“ dodal Oravčan, ktorý po ďalších 15 absolvovaných pretekoch začal uvažovať o svojom prvom maratóne.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/reel/780616854956733

„Behám už tretiu sezónu. Sen o polmaratóne som si už splnil. Cítil som, že mám formu a je najvyšší čas skúsiť maratón,“ prezradil Ľudovít, ktorý k behu dlhému 42 kilometrov pristúpil svojsky. „Raz som absolvoval taký dlhší beh z Roháčov do Podbiela, ktorý mal necelých 22 kilometrov. Potom sme skoro každý týždeň mali na Orave nejaké preteky. Tam som chodil, inak nič viac,“ uviedol. Neobmedzoval sa ani v strave a zjedol všetko, na čo mal chuť.

Sám bol prekvapený

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Deti v škôlkach si namiesto tetovaní všímajú záujem učiteliek. S "pančelkou" Broňou sa nikdy nenudia.

Broňa z detského klubu, kde sú učiteľky potetované: Deti ani rodičia to neriešia, za výzor sa nemá trestať

Detský klub 21. storočia ľudí za výzor netrestá. Učiteľky s výrazným…

V lete majú na Taiwane mesiac duchov.

Dominika žila na Taiwane: Návšteva u veštca ma prekvapila. Ľudia si k nemu nechodia po odpovede ako my

Na prelome júla a augusta treba byť na ostrove nanajvýš obozretný.

Daniel Hassan.

Sudánsko-slovenský lekár Daniel Hassan: Mojím vzorom bol primár Blažej z Nemocnice na okraji mesta

Najkrajších 10 rokov života vraj prežil v hospici s nevyliečiteľne chorými…

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…