Šťastné kozy žijú dlhšie, v ich mlieku je viac živín. Farmári z Vlčieho Vrchu majú vzťah k zvieratám i pôde
Kozie mlieko z panenskej prírody spod Karpát a ešte oveľa viac. Kozia Farma Vlčí vrch ponúka špičkovú kvalitu.
Dnes už vieme, že kozie mlieko sa svojím zložením tukov a bielkovín podobá materskému mlieku. Podľa odborníkov je tiež ľahšie stráviteľnou alternatívou k tomu kravskému. Na Farme Vlčí vrch, v srdci Bielych Karpát, sa rodí produkt, ktorý spája šetrné spracovanie, voľný chov a výnimočnú stráviteľnosť. Prečítajte si, prečo je kozie mlieko z farmy nielen zdravšou voľbou, ale aj príbehom o rešpekte k prírode.
Návrat k prirodzenosti: Od pastvy až po mlieko na vašom stole
Pre koziu farmu prívlastok BIO neznamená len označenie na etikete. Zvieratá z farmy majú plnohodnotnú, výživnú potravu, veľa pohybu a prirodzený odchov mláďat. „Nerobíme žiadne zásahy ako odrohovanie, inseminácia, ukončovanie laktácie antibiotikami, umelý odchov mláďat. Neaplikujeme žiadne 'preventívne' liečivá. Krmivá, ktoré si nevieme dopestovať, kupujeme z ekologických fariem, ktoré máme v okolí," uvádzajú farmári z Karpát.
Význam pastvy nepodceňujú. „Kvalitné mlieko z chránených lúk v našom okolí žiadna hala nenahradí. Voľne pasené kozy sa bežne dožívajú viac ako pätnásť rokov. V intenzívnych chovoch dojníc je priemerné dožitie zvieraťa menej ako tri laktácie," vysvetľujú rozdiely medzi chovom na pastvinách a chovom v halách. Uvádzajú, že všetky mláďatá vyrastajú so svojimi matkami až do obdobia, kedy sú schopné sa samostatne pásť, čo spravidla trvá 2 až 3 mesiace. Počas sezóny sú kozy rozdelené na 2 až 3 skupiny podľa potreby. „Plemenný cap je postupne zaraďovaný do jednotlivých skupín. Plemenníkov po dvoch rokoch obmieňame, aby nedochádzalo k príbuzenskému množeniu. Od začiatku sa u nás už vystriedali Mišo, Ferdo, Julo, Herman a Otík. Teraz je u nás Jonáš a Ondra z Údolí pod Modřínem," menuje web.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=122139238592194156&set=pcb.122139238724194156
A čo chémia?
Používajú iba prípravky proti parazitom, aj to iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad v sezóne nadmerného výskytu kliešťov. Zvieratá majú nonstop na očiach, preto môžu prípadné problémy zachytiť včas. „Umožňujeme nám to odčervovať (proti vnútorným parazitom) individuálne. V praxi to znamená, že prípravok nikdy nedostane naraz viac ako 5 % stáda. Pre porovnanie - u oviec a kôz je bežné používať 2-3x ročne odčervovací prípravok pre komplet celé stádo, často prípravkami, ktoré zanechávájú reziduá v mlieku," ozrejmili, ako vyzerá bežná prax.