Majster Slovenska v taekwonde: Nie je dobré, keď sa ľudia chcú naučiť biť iba kvôli frajerine
Kto chce robiť taekwondo kvôli frajerine, dlho nevydrží. Naučiť sa biť kvôli nejakej pomste mimo telocvične nie je dobrá motivácia.
Nemá ani 25 rokov a už je hlavný taekwondo tréner, zápasník MMA a sedemnásobný majster Slovenska v športovom zápase. Úspešný športovec Gabriel Briškár si vo svojom nabitom programe našiel čas na rozhovor pre Dobré noviny, aby porozprával o svojich športových začiatkoch, úspechoch a dobrej i zlej motivácii. Zhovárala sa s ním Mária Jakúbeková.
Ste sedemnásobný majster Slovenska v športovom zápase. Čo si majú čitatelia predstaviť pod týmto slovným spojením?
Športový zápas je jedna z dvoch súťažných disciplín v taekwonde – ide o súboje „jeden proti jednému“, v troch kolách. Druhou disciplínou sú zostavy.
Čo pre vás titul sedemnásobného majstra Slovenska znamená?
Titul sedemnásobný majster Slovenska pre mňa znamená, že som niečo asi robil dobre (smiech). Spomínam na to ako na vydarenú kapitolu v mojom živote, kedy som ešte aktívne v taekwonde zápasil. Dnes trénujem.
Ako ste sa dostali k bojovým umeniam? Čo bolo prvotným impulzom?
Úprimne, telocvičňa bola asi päťdesiat metrov od bytu, v ktorom som vyrastal (smiech). Takže aj rodičom vyhovovalo, že mám tréningy tak blízko.
Počas jednej letnej prechádzky sme narazili na telocvičňu s otvorenými dverami. Mal som možnosť vidieť, ako tréning vyzerá. Rodičia si všimli, že ma to zaujalo a spýtali sa, či by som to chcel vyskúšať. A bolo. Už je to 18 rokov a stále ma to drží.
Aj MMA robíte tak dlho?
MMA sa venujem asi dva roky.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1508309269983646&set=a.389998995148018
Máte jeden z týchto športov radšej?
Nechcem ich porovnávať. Pre mňa sú to úplne odlišné športy. Keďže sa hýbem v jednom aj v druhom, viem to vyhodnotiť. Vnímam ich podobne ako futbal a hokej. Určite majú pár vecí spoločných, ale úplne inak musím pracovať v MMA a inak v taekwonde.
Niektorí vaši zverenci vás ako trénera zbožňujú. Veľa sa pri vás smejú, vyhľadávajú vás, rozprávajú sa s vami, niektorí vás považujú za vzor. Tešia sa na vás viac ako na samotný tréning. Čím to podľa vás je?
To by ste sa asi museli spýtať mojich zverencov (smiech). Ale povedal by som, že sa snažím ku každému pristupovať individuálne, férovo a ľudsky.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=4111282432321997&set=a.829458563837750&locale=sk_SK
