Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov. Výčitky tvorcu atómovej bomby pomohli našej civilizácii zachrániť sa
Teraz som sa stal smrťou, ničiteľom svetov, povedal Robert Oppenheimer po úspešnom testovaní prvej atómovej bomby.
Písal sa 16. júl 1945 a skupina vedcov zapojených do Projektu Manhattan dúfala, že sa tento deň navždy zapíše do dejín. V skorých ranných hodinách sa malo uskutočniť historicky prvé testovanie jadrovej zbrane v púšti Nového Mexika. Experiment s krycím názvom Trinity mal overiť funkčnosť atómovej bomby v reálnych fyzikálnych podmienkach. Atómová bomba v skúške obstála – a dátum sa do histórie skutočne zapísal. Bol to mimoriadne silný okamih, keďže všetci prítomní chápali, že nič nebude ako predtým. Niektorí vedci sa nervózne smiali, iní možno vyronili aj slzu.
Už o tri týždne neskôr bola nová zbraň po prvý raz použitá proti inému štátu - Japonsku. Bombové útoky na Hirošimu a Nagasaki viedli k japonskej kapitulácii, čím sa vojna skončila skôr, ako by tomu bolo za iných okolností. Pamätná udalosť navždy zmenila chod dejín, čo si uvedomil aj samotný tvorca atómovej zbrane, Robert Oppenheimer. Po škodách spáchaných na ľudských životoch naňho doľahli etické dopady tejto neuveriteľne ničivej zbrane. Od tej chvíle až do konca života bojoval s výčitkami svedomia, snažil sa diskutovať o hrozbách, ktoré atómové zbrane predstavujú a možno aj zachránil civilizáciu, ktorá si vďaka nemu uvedomila, že sa nachádza na samotnom okraji útesu.
Na začiatku bola veda, na konci ničivá zbraň
Pri zmienke o druhej svetovej vojne si väčšina ľudí predstaví rady tankov, pancierové päste namierené na všetky strany, vojakov pochodujúcich v uniformách, hlučné výbuchy a more krvi. Mali by sme si však uvedomiť, že pozitívnemu výsledku vojny v enormnej miere dopomohli vedci. Víťazstvá nadaných vzdelancov bojujúcich kreativitou a algoritmami dnes môžeme pozorovať na mape. V čase vojny si takmer nik neuvedomoval, že v tajných laboratoriách a kanceláriách prebiehala ešte jedna vojna - tichá vojna medzi matematikmi, fyzikmi a chemikmi dvoch nepriateľských táborov, od víťazstva ktorej závisel výsledok budúcich dejín.
Americký fyzik Robert Oppenheimer bol vedúci tajného projektu Manhattan. V laboratóriu v zapadnutom Los Almos zoskúpil najväčšie mozgy svojej doby, aby rozlúštili tajomstvo jadra atómu. Svetu, ako ho poznáme, hrozila skaza, a čas na zostavenie neporaziteľnej zbrane sa neúprosne krátil. V súčasnosti už vieme, ako to dopadlo. Američania zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, čím položili Japonsko na kolená a vyhrali vojnu. V priebehu niekoľkých sekúnd zahynuli desiatky tisíc ľudí, v nasledujúcich rokoch (kvôli zraneniam a stále prítomnej rádioaktivite) zomreli ďalšie desaťtisíce obetí.
