V posteli spala s rysom a žila s diviakom. Simonu ľudia považovali za čarodejku, život však zasvätila inému

„Chýba ti krása aj talent. Tvoj intelekt je otravný. Jediné, čo máš, je tvoje meno,“ cituje slová jej matky The Guardian. O budúcej hrdinke a vychýrenej ekologičke Simone Kossak nemala jej rodina dobrú mienku. Chceli totiž, aby pokračovala v rodinných šľapajach a stala sa z nej maliarka, ona sa však navzdory tlakom svojich blízkych rozhodla vykročiť vlastnou cestou.

Žena, ktorej neskôr hovorili aj ‚priekopníčka s vrkočmi‘ či ‚kráľovná lesa‘, sa narodila 30. mája v poľskom Krakove ako druhá dcéra maliara Jerzyho Kossaka. Jej starým otcom bol slávny maliar Wojciech Kossak a prastarým ďalší, Juliusz Kossak. Od Simony a jej nevlastnej sestry Glorie sa tak automaticky očakávalo, že budú v tejto línii pokračovať. Želanie rodičom však splnila len Gloria, z ktorej sa napokon stala krajinárka. 

Prečítajte si tiež: Zachránila aj kravičku Zuzku, ktorá si myslí, že je kôň. Vendula si zvykla, že ju považujú za pomätenú

Simona mala podľa poľského Vogue celkom iné záujmy – odmalička milovala zvieratá a zbožňovala, keď spolu s otcom v záhrade rodinnej vily Kossakówky pozorovali vtáky. Hneď si každého našla v atlase, aby sa o ňom čo najviac dozvedela, a v izbe si vytvorila špeciálny priestor pre opustené a zranené vtáky, ježe a myši, o ktoré sa oddane starala a ošetrovala ich. Nikto z jej rodiny nič netušil – že sa v jej izbe deje niečo nezvyčajné, prezrádzal ju len neobvyklý smrad, ktorý v nej bol z času na čas cítiť. V tomto období sa Simona spriatelila s prvým zvieracím tvorom – veveričkou Flórkou.

Chceli chlapca, prišlo dievčatko

Simonino detstvo bolo okrem umeleckého smerovania poznačené aj ďalším očakávaním – všetci totiž túžili, aby sa rodina rozrástla o chlapca, namiesto toho však prišlo dievčatko a matka svoje sklamanie nedokázala skrývať. Hocikedy si na Simone vyliala svoj smútok a v dome, kde žili, nebolo prakticky miesto na nehu a uznanie, po ktorom malá Simona tak túžila. A hoci pozornosť venovala primárne iným veciam, v skutočnosti si veľmi priala do vienka práve talent na maľovanie, ktorým by mohla rodičom ulahodiť a ktorý jej, žiaľ, dopriaty nikdy nebol. Po niekoľkých pokusoch inými smermi sa teda rozhodla pre štúdium na Fakulte biológie a vied o Zemi, ktoré jej nakoniec od základov zmenilo život.

Nielenže prvýkrát zažila niečo ako uznanie, priazeň a slobodu, ale absolútne prepadla zoopsychológii, vďaka ktorej si konečne oveľa rukolapnejšie uvedomila to, čomu vlastne už od malička verila – že ľudia sú schopní nadviazať aj naozaj hlboké vzťahy so zvieratami.