Bol presvedčený, že je v škôlke. Otca z Nitry, ktorý zabudol dcérku v aute, manželka Katka nikdy neopustila

Keď Dušan prišiel po tragédii ku kamarátovi domov, počul desivé ticho a Jozefa, ktorý stál na mieste a knísal sa dopredu a dozadu. „Ako nízky strom vo vetre. Dopredu a dozadu. Ruky má spustené vedľa tela, trochu pokrčené v lakťoch. Pozerá sa na stenu pred sebou. Na stene je fľak, veľký ako pomaranč. Je tmavý, hnedobordový, s trochou tehlovej farby,“ popisoval vo svojej knihe moment, kedy pochopil, že to, čo videl v televízii, je pravda – Jojo nechal dcérku v aute. Až neskôr pochopil, že stena je špinavá od krvi, do ktorej si Jozef trieskal hlavu.

Dom otrasený žiaľom

„Tvár sa mu skriví do strašnej grimasy a potichu zakvíli. Potom zakloní hlavu dozadu a strašne zareve. Hlasno a silno. Ten rev ma ochromí a telom mi prebehne vlna, studená a hrboľatá, sivá a chladná, zamrazí ma z nej,“ popisoval chvíle, kedy túžil byť kamarátovi oporou, no netušil ako. Jojovu manželku Katku našiel v pivnici – stála pred práčkou, pozorovala bubon a ani sa nepohla. Prala dcérke veci. Keď si všimla Dušana, oprela sa mu o hruď, začala sa triasť a plač začala striedať s výkrikmi. „Ja sa na neho tak hnevám, tak strašne sa hnevám!“ kričala Katka, ktorú Dušan vyviedol na poschodie a tam bol svedkom scény, na ktorú nikdy nezabudol.

„Katka pristúpi bližšie, Jojo jej urobí ešte viac miesta. Sadá si mu na kolená a objíme ho okolo krku. Položí mu hlavu na rameno a silno ho zovrie. Jojo ju objíme, povedal by som okolo celého tela, pretože Katka skrčila nohy a teraz už je schúlená úplne celá v jeho náručí. Splynú v tesnom objatí a začnú sa rovnako chvieť. Vzlykajú v jednom jedinom útrpnom duete a vzduch okolo nich sa chveje spolu s nimi. Celý dom sa otriasa ich žiaľom,“ popisoval vo svojej knihe bolesť dvoch rodičov a najmä toho jedného, ktorý nemal v hlave nič ako výčitky.

Nová sedačka

„Ani alarm v aute sa nespustil,“ hovoril potichu Jozef, ktorý len dva dni pred tragédiou nechal alarm odpojiť, pretože systém bol veľmi citlivý a húkal v jednom kuse, aj keď v aute zabuchol iba muchu. Výčitky pokračovali. Deň predtým totiž dcérke namontoval novú detskú sedačku, pretože z tej staršej sa vedela odopnúť a mal strach, aby sa jej niečo nestalo.

Prečítajte si tiež: Vyskúšal drogy a prosil Boha, aby to skončilo. Milan Ondrík chápe, čo ho v živote udrží nad vodou

„Namontoval som tú novú detskú sedačku za svoje sedadlo, lebo tú starú na vedľajšom som tam nechal pre Karolínku. Na tú som sa vždy pozrel, či sú v nej deti v poriadku, keď som sa obrátil dozadu! Videl som na ňu. Na tú za svojím sedadlom som nevidel!“ vzlykal otec, ktorý sa ponáhľal na pracovné stretnutie a bol presvedčený, že dcérku ráno zaniesol do škôlky tak, ako sa dohodli so ženou.

Ľudia si nič nevšimli

„Volala mi Katka a ja som jej povedal, že malá je v poriadku v škôlke. Ako som si mohol myslieť, že je v škôlke, keď som tam vôbec nebol? Ako je to možné?!“ pýtal sa Jozef, ktorý pochopil, že dcérka nie je v škôlke až v momente, keď mu poobede zavolala manželka, že dcérka tam nie je. Dievčatko bolo hodiny v aute, ktoré parkovala len päť metrov od terasy, na ktorej sedeli desiatky ľudí a nikto si nič nevšimol. „Zabil som si dieťa! Ja som ju zabil!“ opakoval pred kamarátov zúfalý otec, ktorého odsúdilo celé Slovensko, no nie jeho manželka Katka. „Ty vrah malých detí!“ To boli slová, ktoré po nich bežne kričali ľudia na ulici.