Keď takmer ochrnul, kŕmil ho Maštalír. Alexander Bárta vie, aké je vzácne ráno vstať a ísť po vlastných
V ťažkých chvíľach si človek uvedomí, akých má okolo seba priateľov.
„Keď zakopneš o posteľ, tak sa poteš. Poznám veľa ľudí, ktorí by chceli zakopnúť a nejde to,“ povedal v podcaste To nemyslíš vážne komik Bekim a jeho hosť mu dal za pravdu. Alexander Bárta vie, aký vie byť život krehký – ako študent herectva totiž prežil úraz, pri ktorom mal obrovské šťastie v nešťastí.
Meč v ruke
Bol rok 1997 a Alexander Bárta mal čerstvých 21 rokov, keď si ho ako študenta herectva vybrali do Slovenského národného divadla. „Jeden študent sa v lete nevrátil z Ameriky, tak ma oslovili. Veľmi som sa tešil, veď to bolo národné!“ spomínal na obdobie, keď bol druhák na vysokej škole a už si mohol zahrať s veľkými menami ako Mišo Dočolomanský, Martin Huba či Richard Stanke.
„Ten chlapec z Ameriky sa nejak nevracal, tak mi povedali, že to budem hrávať ja. Na druhom predstavení, keď som si bol už taký istý, sme mali scénu, kde som mal v ruke meč a mali sme šermovať. Mal som sa zahnať na svojho protivníka, ten to mal vyblokovať, podkopnúť mi nohy a mňa mali chytiť komparzisti. Lenže počas tej bitky mi podkopol nohy, ja som vyletel do vzduchu a komparzisti prišli neskoro. Spadol som na chrbát a prvýkrát v živote som videl hviezdičky,“ zaspomínal si na moment, keď ani nevedel ako, dohral predstavenie, hoci mu z krížov do chrbta vystreľovala obrovská bolesť.
Všetko sa zmení
Po predstavení sa ledva prezliekol a keď ho kolegovia odprevadili do nemocnice, bol si istý, že obstreky všetko vyriešia. Nakoniec mu ale lekár oznámil, že na lôžku pobudne päť až šesť týždňov a môže byť rád, že vôbec stojí na nohách.
