Kde je maminka? mrnkali deti po manželkinej náhlej smrti. Dušan Kaprálik pri Silvii pochopil, že život je dar
Legendárny herec si zažil v živote viac tragédií než radosti, no aj tak by podľa vlastných slov nič nemenil.
Zažil si v živote toľko tragédií, že jeden by ich hádam ani neustál. On však pôsobil vždy vyrovnane a zmierene a hovoril, že iný život by nechcel. Prečítajte si o pohnutom osude legendárneho herca Dušana Kaprálika, ktorý vždy dobre vedel, že život je dar a dary treba prijímať bez frfľania a s vďačnosťou, aj keď sa z nich v prvej chvíli nie vždy celkom tešíme.
Z hereckej rodiny Dušan ani zďaleka nepochádzal, a tak mu nikdy neprišlo na um, že by sa raz mohol uplatniť práve v tejto branži. Až do maturity sa orientoval skôr na exaktné vedy, bavila ho matematika a fyzika a nadšene sa zúčastňoval i na olympiádach. Učiteľka slovenčiny ho však v jednej chvíli priviedla k recitovaniu. A dobre urobila. Dušanovi sa prednes tak zapáčil, že napokon skončil na prijímačkách na VŠMU. A svojím talentom všetkých očaril. „Keď sa obzerám dozadu, tak si myslím, že som dobre urobil, že som nešiel na fyziku, že som zostal pri herectve. Lebo život je bohatý a pri tomto umení sa to dá: tam si nabrať trošku, tam si pohladiť dušu tým, tam tým, tam sa rozčúliť, tam sa nahnevať a tam byť spokojný,“ povedal kedysi pre TA3.
Krásna Helena
V láske mal veľké šťastie, ale zažil si aj neopísateľnú bolesť. S krásnou Helenou, dcérou populárneho herca Ela Romančíka, sa Dušan zoznámil ešte na strednej škole. Bola o rok mladšia a rodičia si ju strážili ako oko v hlave. To však Dušanovi ani zďaleka neprekážalo. „Strašne sa mi páčila, bola to krásna žena. A tak som za ňou začal chodiť,“ spomínal pre Cas.sk Kaprálik. Helenka ho však spočiatku vytrvalo ignorovala. Išiel na to teda takticky a rýchlo sa zoznámil s jej 5-ročnou sesternicou.
„Chodili sme sa spolu hrávať na dvor, kde Helena bývala. Trvalo pol roka, kým som sa začal hrať aj s ňou,“ smial sa kedysi Kaprálik. Helenini rodičia však na svoju dcérenku nedali dopustiť a aby mali istotu, že s Dušanom chodia von vo všetkej počestnosti, vysielali s nimi všade ako prívesok jej brata Ivana. „Boli sme už dohodnutí. Ja som mu kúpil škatuľku cigariet a on na nás čakal dve hodiny v parku, takže sme boli spokojní všetci,“ spomínal si s úsmevom Dušan, ktorý musel kvôli štúdiu neskôr odísť z Martina do Bratislavy. Lásku s Helenou to však neohrozilo, neprešiel totiž ani rok a prišla do veľkomesta za ním. „Mali sme nádherný, harmonický vzťah. Vzali sme sa a narodili sa nám deti...,“ opisoval Dušan s láskou v očiach ich spolužitie.
S Helenou mali dve deti, syna Martina a dcéru Zuzanu, ktorej sa aj Dušanovi rodičia nesmierne tešili. Vždy totiž túžili po dievčatku a namiesto neho im osud štyrikrát doprial chlapcov. „Keď sa narodila Zuzka, otec bol v siedmom nebi. On jej ani nehovoril vnučka, ale dcéra,“ smial sa Dušan. Potom však prišla tvrdá rana.
