Daniel učí Slovákov vyliečiť si rany z detstva: Tieto rodinné vzorce považujeme za normálne, ale sú toxické
Ste perfekcionista alebo workoholik? Možno aj vás ovplyvnilo nezdravé rodinné nastavenie.
„Väčšina ľudí sú len deti v telách dospelých. Majú hypotéky, deti a titul. Ale v konflikte sa menia na urazené, zranené, kričiace deti. Nie preto, že by boli zlí, ale preto, že nikdy nedospeli, lebo ich potreby nikto nevidel,“ uviedol v jednom zo svojich mnohých populárnych príspevkov Daniel Legát, ktorého na sociálnych sieťach môžete poznať vďaka profilu poviem_ti_to. Rodák z Martina si kedysi zo života nerobil ťažkú hlavu, až kým ako 18-ročný akoby zázrakom prežil ťažkú autonehodu. Vtedy vedel, že musí prekopať svoj život od základov a dnes učí Slovákov vyliečiť si rany z detstva. Daniel píše o traumách, vzťahoch, detstve, ale aj o tom, ktoré rodinné vzorce považujeme za normálne, hoci sú toxické.
„Len preto, že niečo je bežné, to ešte neznamená, že je to zdravé,“ vysvetlil Daniel, ktorý sa roky venuje štúdiu ľudskej psychiky a laickým terapiám. Na svojich sociálnych sieťach sa podelil o päť rodinných dynamík, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať v poriadku, no v skutočnosti negatívne ovplyvňujú celý náš život a dedia sa z generácie na generáciu. „Môžu byť na povrchu známe, no pod nimi sa skrývajú zranenia, ktoré ticho formujú váš emocionálny svet,“ doplnil.
5. Nevyslovené pravdy a tabu
„Slon v miestnosti sa stáva trvalým spolubývajúcim. Čím dlhšie ostáva nevyslovený, tým viac vám ukrajuje z pocitu bezpečia,“ vysvetlil Daniel Legát. Slov v miestnosti symbolizuje nevyriešené, no všetkým známe napätie alebo problém, o ktorom sa z rôznych dôvodov nehovorí. Nevyslovené tabu a pravdy vytvárajú prostredie, kde autenticita, otvorenosť a emocionálna bezpečnosť sú potlačené. Deti sa v takomto prostredí môžu učiť, že o dôležitých veciach sa nehovorí, že pocity treba skrývať a že komfort má prednosť pred pravdou, čo si môžu preniesť aj do dospelých vzťahov.
4. Láska podmienená úspechmi
„Keď láska nie je samozrejmosťou, ale odmenou. Pocit, že lásku si treba zaslúžiť, vás neustále ženie za uznaním, ktoré nikdy nepríde,“ pokračoval Daniel a dodáva, že v takýchto rodinách sa dieťa neučí, že je milované len preto, že existuje, ale že si musí lásku zaslúžiť – napríklad výbornými známkami, poslušnosťou, výkonom v športe, reprezentáciou rodiny a podobne. Takýto človek nikdy necíti, že je dosť dobrý, pretože láska a uznanie prichádzajú len „za niečo“, nie „za mňa ako som“. V dospelosti môže byť takýto človek perfekcionistom, workoholikom, môže byť závislý od uznania od iných, má veľký strach zo zlyhania a nie je schopný cítiť spokojnosť so sebou samým.
