Neposlušnosť často spôsobujú slová. Týchto päť toxických viet deťom radšej nehovorte, varuje odborníčka

Týmto frázam sa pri deťoch oblúkom vyhnite.
Aj keď sa snažíme byť trpezliví, v bežnom dni plnom stresu a povinností z nás niekedy vyletia vety, ktoré by sme najradšej vzali späť. Často si ani neuvedomujeme, že slová, ktoré používame pri výchove, môžu v skutočnosti brzdiť to, čo chceme dosiahnuť – spoluprácu, rešpekt a porozumenie.
Detská psychologička Reem Raoudaová strávila roky prácou s viac než 200 deťmi a ich rodičmi, skúmala ich reakcie a správanie a zistila opakujúci sa vzorec. Pre portál CNBC, opísala päť bežných fráz, ktoré rodičia často používajú – a ktoré podľa nej deti skôr oddeľujú od rodiča než motivujú k spolupráci.
Niektoré vety môžu podľa jej slov v deťoch spustiť obranný mechanizmus „bojuj alebo uteč“ a namiesto toho, aby ich motivovali k počúvaniu, spôsobujú odmietanie, vzdor alebo úplné odpojenie.

Ak chceme, aby nás deti skutočne počúvali, nestačí zvýšiť hlas. Potrebujeme zmeniť spôsob, ako s nimi hovoríme. Tu je päť najčastejších fráz, ktorým sa podľa odborníčky oplatí vyhnúť – a čo povedať namiesto nich:
1. „Lebo som to povedal/a“
Fráza, ktorú mnohí poznajú ešte zo svojho detstva. Znie rozhodne, no podľa Raoudaovej učí slepej poslušnosti bez pochopenia. Dieťa prestáva klásť otázky a nenaučí sa, prečo niečo robí.
Oveľa lepšie je zapojiť vysvetlenie: „Viem, že sa ti to nepáči, ale vysvetlím ti to a potom môžeme pokračovať.“ Deti sa vďaka tomu cítia rešpektované a pravdepodobnosť ich spolupráce rastie.
2. „Ak nebudeš poslúchať, prídeš o...“
Vyhrážky môžu byť účinné krátkodobo, no dlhodobo narúšajú dôveru. Dieťa necíti vnútornú motiváciu, len tlak a strach zo straty.
Psychologička navrhuje vetu: „Keď budeš pripravená urobiť toto, môžeme ísť urobiť tamto.“ Tým sa zachová hranica, no bez mocenského boja.
3. „Prestaň plakať. Si v poriadku.“
Aj keď to myslíme dobre, takáto veta popiera emócie dieťaťa. Plač je pre dieťa prirodzený spôsob, ako spracováva emócie.
Raoudaová radí: „Uznajte pocity dieťaťa.“ Skúste povedať: „Vidím, že si smutná. Chceš mi o tom povedať viac?“ Dieťa sa tak cíti pochopené a rýchlejšie sa upokojí.