Sused pomáhal susedovi, aby to každý prežil. Život pána Ladislava navždy ovplyvnila nielen vojna
Po vojne prišli ďalšie ťažké časy.
Pri leteckej bitke sa na moravskej strane k zemi zrútilo päť lietadiel a na slovenskej tiež päť lietadiel typu B-17 Flying Fortress. Počas tejto tragédie zahynulo 35 amerických letcov, čo je najväčší počet padlých Američanov na území bývalého Československa. Jedno z lietadiel dopadlo v oblasti Pred poľom, neďaleko osady Grúň. Na jeho palube sa nachádzalo desať letcov, z ktorých šiesti zahynuli a štyrom sa podarilo prežiť. Ladislav spomínal, že bolo akurát obdobie prác na poliach.
„Babka aj tetka Čačike, tatova sestra, boli na roli. Ešte ten jeden americký letec prišiel za nimi. Mal vysielačky a už sa ho pýtali. Pravda, nerozumeli mu. Ošmikoval lístky, tak pochopili, že asi chce jesť. Chcel vedieť, ako sa to tu volá, lebo že príde lietadlo a zoberie ho. Volal čosi po anglicky. On tam bol pri tých topoľoch, ženy tam boli na roli a on tam prišiel za nimi. Išiel preč potom, ale kde sa podel, to nevedeli. Len jeden bol. Možnože tam aj nejaký ďalší zahynul,“ popísal Ladislav spomienky na jedného z preživších.
Ďalší letec taktiež prišiel do kontaktu s domácimi. Ranenému letcovi chceli zostrojiť nosidlá, no vtedajší hájnik nedovolil odrezať z bukov, čo rástli okolo. Štyroch mŕtvych letcov pochovali na cintoríne v Bošáci, dvoch v Brne a v Slavičíne. Ako informuje portál leteckabitvakarpaty.cz, ďalších štyroch zatkli nemecké jednotky a vypočúvali.
Príchod frontu
Krátko po leteckej katastrofe na jeseň roku 1944 začal Ladislav spolu s ostatnými deťmi z Grúňa chodiť do školy dole do Bošáce, no veľmi si jej neužili. V okolí bošáckych osád sa pohybovali rôzne partizánske skupiny. Jednou z najznámejších bol Partizánsky oddiel Vorošilov a velil mu Ilja Danilov Dibrova, partizánsky veliteľ, ktorý bol v neďalekej osade Španie ranený a ďalších 15 partizánov tam 13. októbra 1944 zahynulo. Ladislav si spomínal, že jeho sused Adam Ochodnický raneného veliteľa prevážal. Počas vypätých chvíľ po potlačení Povstania osady obsadili nemecké jednotky.
„Ja si to dobre pamätám, keď tu boli Nemci a nám tu tá mína praštila. Ešte tu boli aj z Bošáce prídené dve ženské, nejaké Strienkové sa písali. Tuto zvalilo stenu (ukazuje), tak odtiaľto sme ušli k tým oproti. Všetko sme tu nechali, len v tom, čo kto mal na sebe oblečené. Ešte ako sme tam utekali, tak po nás strieľali odkiaľsi,“ spomínal na Nemcov na Grúni Ladislav.
„Boli sme u Kubičkov, mama mali mamu odtiaľ. No a to samý Nemec aj tam u nich. Boli obsadení. Jeden Nemec chodil tak o valaške, to bol veliteľ. Tí vojaci aj cúvali odtiaľ, ale ich vyhnal, museli ísť hore (na moravskú stranu). My sme odtiaľto museli odísť,“ spomínal na útek k susedom.
