Najväčším postrachom eštebákov bol vozíčkar Julko. Báli sa božieho trestu, aj keď sa nevedel ani pohnúť
Bol to srdcom a duchom obrovský človek uväznený v biednom tele.
Z domu vychádza muž. V náručí nesie bábku, ktorá má ruky tenké ako paličky zložené na tele a hlavu neúmerne veľkú k trupu. Až keď sedí na invalidnom vozíku, niet pochýb – je to živý človek. Následkom krutej choroby sa stalo vlastné telo Juliusa Vargu utrpením, no dušu mal takú veľkú, že v beznádeji totality dodával silu druhým. Vozíčkar, ktorý sa nedokázal ani pohnúť, bol paradoxne jedným z najväčších postrachov ŠtB. Pri pohľade naňho sa báli božieho trestu.
Osudný obraz
Dane a Juliovi Vargovým sa v októbri 1962 narodil syn Julius – zdravý a silný chlapec, ktorý všetkým robil radosť. Až do deviatich rokov žil obyčajným životom ako ostatné deti v jeho veku. Ako uvádza Pamäť národa, líšil sa len tým, že bol priebojnejší, mal výborný prospech a bol veľmi zvedavý. Všetko sa však zmenilo v roku 1971.
Do triedy na základnej škole v Šumperku vstúpil učiteľ spolu s lekárom, ktorý sa chystal deti zaočkovať najnovším sérom proti žltačke, vyrobeným v Sovietskom zväze. Jedno z detí sa rozplakalo, pretože sa bálo injekcie, a tak učiteľ nabádal žiakov k statočnosti: „Tak, kto pôjde prvý?!“ Prihlásil sa premiant a predseda triedy, deväťročný Julius Varga zvaný Julko. Práve on následne ochorel ťažkou formou dermatomyozitídy, autoimunitným ochorením, ktoré napáda kožu, svaly, vnútorné orgány a človeka pomaly zabíja. Nikomu inému z triedy sa nič nestalo.
„Naraz sa zistilo, že nemôže chodiť. Až v Olomouci zistili, že ťažko ochorel nevyliečiteľnou chorobou,“ spomínala v dokumente Legenda o svatém Juliovi so slzami v očiach chlapčekova mama Dana. „V tom okamihu nastal v naše rodine obrat,“ pokračovala v rozprávaní žena, ktorá sa nedokázala zmieriť s tým, že jej syn už nikdy nebude môcť chodiť a viesť normálny život. Ani on sám tomu nechcel uveriť.
Mame vynadal
„Bolo to naozaj veľmi ťažké. Ani v 15 rokoch s tým ešte nebol nevyrovnaný. Niekedy sa správal dosť zle. Keď som ho kúpala, veľmi ho to bolelo a raz mi aj povedal niečo škaredé a ja som mu dala zaucho. Otec mi vynadal priamo pred synom, veľmi ho to zasiahlo,“ spomínala Dana Vargová, ktorá sa o svojho syna obetavo starala deň čo deň. Chlapcov život sa zmenil v momente, keď si na jednom prste nechal narásť dlhší necht, aby si ním dokázal otáčať strany v knižke.
