V Československu zomrelo 16 mladých a nik nevedel prečo. Požieračku mozgu odhalil až pozorný Lubor

Keď kúpele prešli zásadnou rekonštrukciou a rozsiahlym zmodernizovaním, vtedajší československí experti uzavreli prípad 16 úmrtí s nesprávnym záverom. V záverečnej správe uviedli, že pôvodcom epidémie bola baktéria Mima polymorpha a za obrovskú smrteľnosť mohol veľký fyzický stres pri plaveckom výcviku.

Osudný telefonát

„O nejakom mimoriadnom strese pritom nemohla byť reč a Mima polymorpha, ktorú sa podľa správy údajne podarilo vypestovať z pitevného materiálu, sa doň očividne dostala len ako sekundárna kontaminácia – mikrobiológovia ju totiž vypestovali aj z vodovodnej vody. Autori správy to museli vedieť, no prípad jednoducho bolo potrebné uzavrieť za každú cenu,“ vysvetľoval vtedajší hlavný epidemiológ Karel Novák.

Prečítajte si tiež: Infektológ Sabaka o požieračke mozgu, ktorá vydesila Slovensko: Nakazeniu sa dá predísť jednoduchým spôsobom

Keď sa o prípade dozvedel parazitológ Lubor Červa z Vojenského ústavu hygieny, epidemiológie a mikrobiológie, vedel, že jeho kolegovia niekde spravili chybu. Obeťami epidémie totiž neboli mladí súťažiaci plavci, ktorí by vykonávali veľkú fyzickú námahu, ale aj deti, ktoré v bazéne plávali len rekreačne. Keď Červa zavolal Novákovi, už v prvom telefonáte mu povedal, že za ochorením a epidémiou sa môže skrývať patogénna meňavka – améba Naegleria fowleri, o ktorej čítal v najnovších vedeckých publikáciách.

Objavená prasklina

„Dodal, že améby mohli byť pri mikroskopickom vyšetrení považované za leukocyty (typ bielych krviniek), ktoré sa tam, prirodzene, museli tiež nachádzať. Tento argument ma presvedčil, že možnosť amébovej infekcie treba brať vážne,“ uznal Novák, ktorý neskôr s Luborom Červom potvrdil jednoznačnú diagnózu postupne u všetkých zomrelých.

Prečítajte si tiež: Jediná lekárka zachránila 90-tisíc detí. Odhodlala sa ísť na miesto, kam sa žiaden jej kolega neodvážil

Vďaka tomuto objavu experti vodu v bazéne pravidelne analyzovali a v dutinách čelnej steny bazéna sa im nakoniec podarilo objaviť „rezervoár patogénnych améb“. Pôvodne bol totiž bazén o niečo dlhší, a preto v jeho prednej časti počas 50. rokov vybudovali takzvanú Moniérovu stenu. Táto úprava zabezpečila, že bazén mal presne 25 metrov, čo umožnilo jeho využitie na súťažné plávanie. Stenu obložili kachličkami, no časom došlo k narušeniu izolácie. Do vzniknutých štrbín začala prenikať voda a na povrchu dutiny sa vytvorili usadeniny, v ktorých sa rozmnožili améby. Tie sa do bazéna vyplavovali prasklinami vždy po plaveckých pretekoch, pretože sa na rekreačné plávanie znižovala hladina vody o niekoľko desiatok centimetrov.

Nádej na liek