V Československu zomrelo 16 mladých a nik nevedel prečo. Požieračku mozgu odhalil až pozorný Lubor
Niekdajšie Kúpele Dr. Vrbenského / Parazitológ Lubor Červa — Foto: Facebook - Pravý Ústečan; Reprofoto - 16 OBĚTÍ A 16 LET DO OBJASNĚNÍ PŘÍPADU PŘIPOMÍNKA NEJHORŠÍ ČESKÉ EPIDEMIE Z KOUPACÍ VODY V ÚSTÍ NAD LABEM
Experti boli v slepej uličke.
Bežná bolesť hlavy, horúčka a zvracanie. Vo štvrtok 9. augusta 1962 bol hospitalizovaný 12-ročný chlapec z Ústí nad Labem, u ktorého sa prejavovali príznaky nezvyčajného ochorenia. Ešte v ten istý deň zomrel.
Podľa lekárov bola príčinou smrti hnisavá infekcia mozgu a mozgových blán a prípad uzavreli. O dva týždne neskôr zomrela na rovnaké ochorenie ďalšia pacientka z Ústí nad Labem, tentokrát 15-ročné dievča. A začiatkom septembra postihol podobný osud aj 16-ročného chlapca. Epidémia, ktorá postihla v 60. rokoch Československo, si vyžiadala 16 obetí a mohlo ich byť oveľa viac, keby sa na scéne neobjavil tichý hrdina – mladý nadšený parazitológ Lubor Červa.
Bestia triumphans v ústeckém stylu...
1) Schichtovy lázně, 30. léta. Dobová pohlednice
2) Bývalé Lázně Dr.Vrbenského, 1. 3. 2025. Foto z Ústeckého deníku pic.twitter.com/8P0K5eifsY
Keď v roku 1962 zomreli traja tínedžeri na hnisavú infekciu mozgu a mozgových plán, lekári tieto prípade vôbec nespájali. „Hoci malo ochorenie vo všetkých prípadoch rovnaký, nezvyčajne prudký priebeh, ktorý sa nedal ovplyvniť bežne používanými liekmi, spočiatku nikto neuvažoval nad tým, že by medzi nimi mohla existovať epidemiologická súvislosť,“ spomínal v roku 2014 epidemiológ Karel Novák v časopise Vesmír.
Všetko sa zmenilo o necelý rok neskôr, keď počas leta 1963 ochorelo a zomrel šesť mladých ľudí vo veku od 8 do 25 rokov, prevažne dievčat, ktoré síce žili v rôznych častiach severných a stredných Čiech, no spájala ich jedna vec. Všetky pred svojou smrťou navštívili plavecký bazén v ústeckých Kúpeľoch Dr. Vrbenského. Jednou z obetí bola dokonca 25-ročná inštruktorka plávania.
Bakteriológovia ani hygienici ale pri pitvách ani v bazénoch nenašli žiadne podozrivé mikróby, nepodarilo sa im nájsť nikoho, kto by ochorenie prežil a tak ostali v slepej uličke. „Spoľahlivo sa podarilo zistiť len to, že zdroj nákazy sa skutočne nachádza výlučne v krytých Vrbenského kúpeľoch – aj napriek tomu, že boli najčistejšie a najlepšie udržiavané,“ vysvetľoval epidemiológ Karel Novák.
Požierač mozgov
V lete roku 1964 sa neobjavil ani jeden prípad. Lenže na prelome októbra a novembra sa ochorenie opäť vrátilo – počas jediného týždňa zomrelo päť mladých ľudí. Najmladšie dievča malo desať rokov, najstaršia žena dvadsať. Kúpele prešli z používania upravenej vody z Labe na vodovodný zdroj. Zaviedli sa prísne opatrenia. Ani to však nepomohlo. Začiatkom októbra 1965 zomreli s rovnakou diagnózou ďalší dvaja mladiství. Správnu príčinu ochorenia, ktoré ľudia začali prezývať „požierač mozgov“, sa však stále nepodarilo nájsť. Zlom nastal až v roku 1967, keď sa o epidémii dozvedel mladý parazitológ z Prahy Lubor Červa.