Ubližoval ženám, aj keď nechcel. Peter Nádasdi našiel šťastie pri učiteľke klavíra, ktorá ho zmenila
Pre seriálovú rolu ho vraj ešte nikto na ulici nezbil.
Slovenský Jim Carrey. Takto hovoria Slováci o hercovi Petrovi Nádasdim, ktorého v súčasnosti poznajú ako pomstychtivého Milana Roháča z populárneho seriálu Sľub. Zatiaľ čo na obrazovke robí žene zo života peklo, v skutočnosti je oddaným otcom dvoch detí, citlivým mužom, ktorý si ešte aj po nakrúcaní pýta ospravedlnenie od svojich kolegov a milujúcim manželom. Svoju životnú partnerku Alžbetku stretol po veľmi komplikovaných vzťahoch, v ktorých vraj ubližoval, aj keď nechcel.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/fanklubpetranadasdiho/posts/pfbid0WpGUHSJx9mYQNxxvpmdyTTnRyQXmQ7eE5Rm3q54x4YT5cxuHHZKgeAD5pJRFo6Cul
Huba ako druhý otec
Narodil sa v Kráľovskom Chlmelci, na úplnom východe Slovenska, do skromnej maďarskej rodiny učiteľov, ktorí boli svojmu zamestnaniu verní viac ako 30 rokov. „Mama viedla divadelný krúžok a otec tanečný súbor. Samozrejme, som sa venoval obidvom (smiech). Zúčastnil som sa niekedy aj vyhral pár recitačných súťaží. Keď som sa dostal na VŠMU, rodičia, na rozdiel odo mňa, sa z toho veľmi tešili,“ spomínal v rozhovore pre Plusku Peter Nádasdi, ktorý sa herectvo vôbec netešil, pretože práve vtedy dostal ponuku hrať prvú ligu vo futbale za Trebišov. Nakoniec si ale vybral Bratislavu, kde sa v jednom ročníku stretol s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Mariánom Miezgom, Robom Jakabom a Vladom Kobielskym.
„Pamätám si, že som povedal pánu Hubovi pri predstavovaní, že dúfam, že ma táto škola nesklame. A on mi na to odvetil s úsmevom, že sa bude snažiť. Neskôr sa stal mojím mentorom a „druhým otcom“,“ spomínal Nádasdi, ktorého Martin Huba aj pedagogička Milka Vášáryová veľmi obdivovali. Oceňovali najmä jeho východniarsky temperament.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=988838122647018&set=a.211118140419024
Nezamestnaný
„Pozrite sa na ten temperament! Toto musíte zo seba dostať, takto musíte cez rolu prejsť,“ hovorili aj ostatným študentom. Petrovi spolužiaci ostali herectvu verní aj po škole, no on si zbalil svoje veci a sadol na vlak smer Chlmec. Mohol ostať so spolužiakmi, ísť s nimi aj na vojenčinu a rozbehnúť to tam, ale nespravil to. „Ostať pre mňa neprichádzalo do úvahy,“ priznával po rokoch pre Hospodárske noviny herec, ktorý žil svoj život a ten nemal s herectvom nič spoločné.
