Nina spoznala pravú Severnú Kóreu: Pervitín je lacnejší ako káva. Jedna žena ho dostala ako svadobný dar
Česká spisovateľka a koreanistka Nina Špitálníková / Zábery zo Severnej Kórey z roku 2013 — Foto: Instagram - @ninaspitalnikova; Wikimedia commons - Stefan Krasowski
V luxusnej reštaurácii sedela sama.
„Stretla som Severokórejčanov, ktorí utekali pre peniaze. Stretla som Severokórejčanov, ktorí utekali zo strachu, zo strachu o život, zo strachu z chudoby,“ napísala v novo pripravovanej knihe Svědectví o životě v KLDR 2 známa česká spisovateľka a koreanistka Nina Špitálníková, ktorá mala jedinečnú príležitosť prežiť dva mesiace v najmenej slobodnej krajine sveta. „V Pchjongjangu, kde som študovala, všetci vedia, čo urobil Kim Čong-il. Ale nikto nevie, kde tam sú verejné záchody,“ povedala pre Český rozhlas spisovateľka, ktorá vie geniálnym spôsobom opísať kontrast všadeprítomnej ideológie a neúprosnej reality v krajine, kde je pervitín lacnejší ako káva a kde je pravda ilegálna.
Nina bola prvou českou študentkou, ktorej sa po páde komunistického režimu v Československu podarilo dostať do KĽDR. „Až v Pekingu mi došlo, kam vlastne idem, a začala som mať strach. Po pristátí v Pchjongjangu som si však pripadala ako Lara Croft, ktorá musí zachrániť svet. Čo bolo, samozrejme, hlúpe – mala som vtedy 23 rokov a myslím, že som si naplno neuvedomovala, kam vlastne cestujem. Hoci som o Severnej Kórei písala bakalársku prácu a krajinu som rámcovo poznala, realita bola úplne iná,“ priznala pre Aktuálně.cz Češka, ktorá veľmi rýchlo pochopila, že Severokórejčania majú vlastného Boha – Kim Ir-sena.
„Každý Severokórejčan od 15 rokov musí povinne nosiť odznak s týmto vodcom. Teda, povinne... Režim tvrdí, že je to dobrovoľné, ale v skutočnosti nie je,“ pokračovala v rozprávaní Nina Špitálníková, ktorá mala pocit, že sa ocitla v sci-fi – všetci nosili uniformy, podobné účesy, odznaky, všetci hovorili iba to, čo dostali príkazom a okolo seba mala monumentálne sochy vodcov, aké si do tej do tej doby nedokázala predstaviť. „Všetko je to iné a zároveň môžete ísť do luxusnej, načančanej reštaurácie s akože diamantovými lustrami. Lenže je tam človek sám,“ vysvetlila Nina. Bežní Severokórejčania si návštevu reštaurácie nemôžu dovoliť, pretože sú extrémne predražené.
„V jednej z takýchto reštaurácií som si kupovala hranolky s kečupom za dvadsať, čo je v Kórei pokojne polročný plat. Dovoliť si to môže asi len najvyššia kasta. Môžete tam ísť ale do krčmy na pivo, dať si špagety, pizzu... Akurát z nej potom máte hnačku, pretože ako do reštaurácií nikto veľmi nechodí, tak na pizzu dajú napríklad osem rokov starý syr,“ priznala koreanistka, ktorú v krajine šokovalo mnoho vecí. Medzi iným aj to, že Severokórejčania veľa pijú, fajčia a fetujú.
