Učiteľka Slovenska je iná ako ostatní. Alenka z Košíc nenúti deti písať diktáty a majú dovolené plakať
Veľmi sa však hnevám, ak niekto vníma výučbu slovenčiny a literatúry postavenú iba na diktátoch, to je len desatinka toho všetkého, vraví.
„Nevyhýbam sa písanému textu, veď základom je kultivovanie nášho prejavu, správne vyjadrovanie. Veľmi sa však hnevám, ak niekto vníma výučbu slovenčiny a literatúry postavenú iba na diktátoch, to je len desatinka toho všetkého,“ vysvetlila učiteľka, ktorá kladie veľký dôraz na komunikačné schopnosti, aby deti dokázali vyjadriť svoje emócie, myšlienky a aby dokázali argumentovať a spochybňovať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/alena.strompova/posts/pfbid029MhoTVhETjtEo12aD6qY9NZVpiNixnuWH7DJBp8LaSrdnAvfDhSG33LH539bimr1l
Plakať je dovolené
„Je to postavené na komunikácii, predsa takýto svet ich vonku čaká. Čiže menej diktátov, viac rozprávania… O tom je vlastne aj naša nová reforma,“ uviedla Alena Rapčan Štrompová, ktorá má iné názory aj ohľadom povinnej literatúry. Oveľa radšej je, keď si jej žiaci prečítajú niečo, čo ich zaujme, aby tým podporila motiváciu čítať.
„Nie sú to prikázané knihy, ale nech sa im otvára ten obzor, že môžu čítať čokoľvek - knihy, komiksy, časopisy, nevyhýbame sa rôznym žánrom. Myslím si, že z nich pomaly budujeme zanietených čitateľov,“ zasmiala sa učiteľka Slovenska, ktorá priznala, že je veľmi emotívna a že si dovolí poplakať aj v triede.
„A myslím si, že je to úplne prirodzené, lebo je to v poriadku. Zároveň tým deti učíme charakterovému vzdelávaniu - vidia, že je v poriadku vyjadriť svoje emócie, ukázať slzy,“ odkázala na záver pedagogička, ktorá neodovzdáva len vedomosti, ale ukazuje aj ľudskosť.
