Vojtech vybojoval nesmrteľnosť bratislavským rožkom. Originálny recept môžete vďaka nemu vyskúšať aj vy

Za cenu jedného bratislavského rožka si kedysi mohol kúpiť košeľu a za tri oblek.
Niektoré chute človek nezabudne do konca života. Pre Vojtecha Szemesa to boli bratislavské rožky – voňavé, krehké, plnené makom či orechmi. Prvýkrát ich ochutnal ako trojročný, ešte netušiac, že práve on im o desaťročia neskôr vráti stratenú slávu. Vďaka pekárenskému majstrovi sa z bratislavských rožkov stal chránený poklad Slovenska a upiecť si originálny recept z roku 1938 môžete aj vy.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1326208611642072&set=a.932096541053283
Otec mu strelil facku
Mal tri roky, keď prvýkrát ochutnal bratislavské rožky a netušil, že to bude práve on, kto sa stane ich „otcom“. Vojtech Szemes bol najstarší z 11 súrodencov z rodiny pekára a jeho životná cesta bola zrejmá už odmalička. „Otec mal po roku 1945 pekáreň v Dunajskej Strede a ja som si ani nevedel predstaviť svoju budúcnosť bez pekárčiny,“ spomínal pre web Bratislavské rožky rodák z Kalinkova, ktorý už ako malý chlapec musel vstávať o druhej v noci, aby pracoval v pekárni a práve táto skutočnosť ho takmer odradila od jeho budúceho povolania.
„Bol som unavený, keďže som deň predtým hral dlho futbal, a tak som pri ručnom tvarovaní žemlí zadriemal. A vtom mi otec zboku strelil poriadnu facku. Potom som dostal ešte jednu, na čo som s plačom vybehol pred pekáreň a zaspal som. Ráno prišla mama, aby o šiestej otvorila obchod a našla ma spať pred vchodom. Povedal som jej, že sa do pekárne viac nevrátim, lebo ma otec vyfackal, hoci som celú noc robil. Vtedy som sa rozhodol, že budem opravárom röntgenových prístrojov,“ spomínal Vojtech, ktorý sa v skutočnosti opravárom nikdy nestal a aj tak skončil pri peci.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=824019036438459&set=pb.100064911090961.-2207520000&type=3
Za tri rožky mohol mať oblek
Pekárom bol vo Vysokých Tatrách aj v Kežmarku, kde ručne v koryte miesil aj 60 kilogramov chlebového cesta naraz. „So žartom vravievam, že cesto bolo zriedené mojím potom, ale vydarilo sa,“ smial sa pán Vojtech, ktorý spod Tatier odišiel do Pardubíc na školu pre pekárskych majstrov a práve tam spolužiakov naučil piecť svoje milované bratislavské rožky, ktoré mu vypekával otec. V tom čase sa už totiž bratislavské rožky v pekárňach a cukrárňach pre vysoké náklady a aj časovú náročnosť veľmi nepiekli.
„Len pre lepšie pochopenie: za cenu jedného bratislavského rožka som si mohol kúpiť košeľu a za tri oblek,“ vravel Vojtech Szemes.