„V okolí neboli žiadne iné učilištia, musel by odísť ďaleko a bývať na internáte, no my sme chceli, aby hral hokej u nás, v Skalici. Najbližšie bola kuchárska škola v Senici, tak išiel tam. Učiteľka mu celé štúdium hovorievala – Chlapče, ty sa týmto remeslom neuživíš, a ani hokejom, čo s tebou bude?“ spomínal otec. Žigo Pálffy sa neskôr smial, že jeho výstupným dielom na škole bolo čevabčiči.
Ak Vám niekto povie, že Slovensko nemalo kráľa tak sa veľmi mýli. Malé mesto Skalica dalo svetu hokejovú legendu, ktorej genialita premieňala hokejový zápas na umelecký zážitok. Autor ,,zlatéj Göteborgskej" prihrávky, držiteľ rekordu 99, člen Siene slávy, Žigmund Pálffy🎂Ďakujeme pic.twitter.com/7bu8Mzi0Ko
— The hockey telegram with Lukas🇸🇰🇵🇱🇨🇭 (@lukas_telegram) May 5, 2022
Nepriznaný syn
„Žigmund, uč sa, lebo ten hokej ťa neuživí,“ opakovala mu učiteľka, ktorej nakoniec dokázal, že sa mýlila. Ako 18-ročný v drese Nitry vkročil do extraligy, kde vytvoril legendárny útok s Jozefom Stümpelom. „Trvalo len chvíľu, kým každý odborník pochopil, že Žigo má talent od Boha. Mal oči aj na chrbte. Jeho najsilnejšou zbraňou bolo nevyspytateľné vedenie puku,“ povedal vtedajší tréner Nitry Rudolf Uličný. O rok neskôr ho už draftoval New York Islanders a keď prišiel prvýkrát do New Yorku, zažil šok.
„Otvorili sa hranice a prvýkrát som videl plechovku,“ smial sa v podcaste Boris a Brambor Žigo Pálffy, ktorý sa ocitol v úplne inom svete a vraj so „stiahnutým zadkom“. „Stále som pozeral na tiež veže, veď v Skalici sme mali iba kostol,“ lovil v pamäti hokejový virtuóz, ktorý sa stal už po dvoch rokoch v NHL jedným z najlepších útočníkov.
Kým na ľade prichádzal jeden úspech za druhým, v súkromí to nemal také ružové. Ešte počas svojho pôsobenia v Trenčíne mal románik so svojou fanúšičkou, po ktorom prišiel na svet jeho prvorodený syn Denis, ku ktorému sa roky nepriznával. „Mám nevlastného otca, a to je môj pravý otec. Tým pádom to pre mňa všetko aj definitívne skončilo,“ hovoril neskôr pre médiá Denis, ktorý sa tiež stal hokejistom.