Golonka na hrad, skandovali ľudia. Najväčšia hokejová pomsta postavila celé Československo na nohy

„Nevadí, že nie je zlato, tie dva piatky stáli za to,“ skandovali ľudia pred 56 rokmi, keď sa československí hokejisti postarali o pomstu, ktorá postavila na nohy celý národ. Celý hokejový svet počas majstrovstiev sveta v roku 1969 sledoval, či sa Čechoslovákom v Štokholme podarí poraziť silných Sovietov, ktorí len pred pár mesiacmi začali s okupáciou našej krajiny. Nad Československom odvtedy viselo mrazivé, husté a bolestné ticho – nádej po slobode bola udusená, ľudia sa báli hovoriť nahlas. Naši hokejisti si však uvedomili, že môžu kričať za všetkých, hoci tým riskovali vlastné životy.

Mráz po chrbte

Hokejové majstrovstva sveta sa v roku 1969 mali konať v Československu, no po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa rozhodlo, že šampionát bude vo Švédku. „Boli sme z toho veľmi sklamaní, chceli sme doma dosiahnuť titul a jednotne sme stáli za Dubčekom aj ďalšími, ktorí vyjednávali s Brežnevom. Tesne pred začiatkom však majstrovstvá presunuli do Štokholmu,“ spomínal pre Denník N vtedajší kapitán Jozef Golonka.

Prečítajte si tiež: Zrazu akoby ho niečo postrčilo. 15-ročný Miloš ušiel z Československa v podpalubí lietadla a prežil nemožné

Aj švédska vláda si vtedy dobre uvedomovala napätie, ktoré spôsobila okupácia Československa, šéf štokholmskej polície dokonca navrhoval, aby sa zápas medzi ČSSR a SSSR hral bez divákov, čo sa im nakoniec nepodarilo presadiť. Stretnutie medzi československými a sovietskymi hokejistami začalo vo veľmi hustej atmosfére.

„Šiel mi mráz po chrbte, keď švédski diváci pri zápase Československa so Sovietskym zväzom skandovali: Dubček, Dubček! Aj oni pochopili, že náš súper reprezentoval okupačnú veľmoc, pre väčšinu českého a slovenského národa nenávidenú a preklínanú,“ popisoval pre MF Dnes športový novinár Václav Pacina, ktorý bol priamo na mieste.

Poraziť inak ako tankami

Československí hokejisti mali jasný cieľ – poraziť Sovietov a vôbec si nepripúšťali, že by mohli prehrať. „Povedali sme si, že treba dokázať, že nie tankami, ale výkonmi možno poraziť Rusov, ktorí mali vtedy podľa môjho názoru najsilnejšie mužstvo v histórii. Jednotne sme si povedali, že toto sa nemôže stať, aby iný štát vstúpil do Československa a strieľalo sa tu. Všetci sme boli za Dubčeka. Vtedy sa hralo za Dubčeka,“ spomínal pre TASR Golonka, ktorý už pred začiatkom šampionátu svojim spoluhráčom navrhol, aby urobili ešte niečo viac ako len výhru. Mali v sebe hrdosť, zlosť a túžbu zanechať jasný odkaz. Netušili však, že sa ich hokejová pomsta zapíše do histórie.