Kamaráti nechápali, prečo to robí. David chodil 14 rokov na JIS utešovať a mojkať predčasniatka

Neviem, do akej miery si ľudia uvedomujú, o koľko viac z toho získavam, než do toho vkladám, vravel skromne.
Nie každý hrdina nosí plášť. Američan David Deutchman sa preslávil ako „dedko z JIS-ky“ a celých 14 rokov chodil dvakrát do týždňa na oddelenie, aby utešoval predčasniatka a choré bábätká, ktorých rodičia nemohli byť nablízku. David im dával teplo, pokoj a lásku, nikdy to nerobil pre uznanie, ale preto, že veril, že láska dokáže liečiť. Príbeh jedinečného seniora pripomína, že na to, aby sme zmenili svet, nepotrebujeme veľké gestá – niekedy stačí len byť prítomný a dať druhému človeku pocit, že nie je sám.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=10154959487950823&set=a.60444555822
Odhodlaný dôchodca
David Deutchman sa narodil Bronxe v štáte New York, začiatkom 50. rokov počas kórejskej vojny slúžil v americkej armáde a keď opustil vojsko, začal svoju dlhoročnú obchodnú kariéru. Oženil sa, mal dve deti, dve vnúčatá a keď po 41 rokoch kariéry odišiel do dôchodku, začal hľadať iný zmysel svojho života. V roku 2005 ho objavil v detskej nemocnici Children’s Healthcare of Atlanta, kde ako dobrovoľník začal čítať deťom a rozprávať sa s ich rodičmi.
Čoskoro si všimol, že na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) pre novorodencov je množstvo detí, ktoré sú tam úplne samé – ich rodičia nemohli byť neustále pri nich kvôli práci, iným deťom alebo vzdialenosti. „Tí rodičia sú v neskutočnom strese. Keď im niekto povie, že sa môžu ísť naraňajkovať a uistí ich, že tam zostane s ich dieťaťom, veľa to pre nich znamená,“ vysvetľoval senior pre magazín People. A tak sa zrodila jeho jedinečná misia: vtedy 70-ročný David začal tráviť hodiny tým, že držal v náručí predčasne narodené alebo choré deti, ktoré potrebovali dotyk, teplo a lásku. Objímal ich, spieval im a upokojoval ich, keď plakali.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/reel/9535087056588243
Mužskí kamaráti ho nechápali
„Je to veľmi uspokojujúce a nielen preto, že plačúcim bábätkám pomáhate prestať plakať. Toto vrúcne puto, ktoré sa tvorí v náručí, má veľa výhod – už len tým, že si bábätko priložíte na srdce, má veľké benefity. Zamiloval som si to aj kvôli celej atmosfére v nemocnici,“ priznal David Deutchman, ktorý celých 14 rokov chodil dvakrát do týždňa na JIS, kde sa mu v náručí vystriedalo viac ako 1200 detí.
Rodičia, ktorí boli často vyčerpaní alebo preťažení emóciami, boli za jeho prítomnosť vďační – vedeli, že ich deti nie sú samy. „Viete, dostávam spätnú väzbu od rodín, ako veľmi si ma vážia, no to ja si vážim ich. Neviem, do akej miery si ľudia uvedomujú, o koľko viac z toho získavam, než do toho vkladám,“ hovoril skromne Deutchman, ktorého mnohí za jeho dobrovoľníctvo v seniorskom veku obdivovali. Našli sa však aj takí, ktorí nechápali, prečo to robí.