Židovského spolužiaka vytiahol z domu, čím mu zachránil život. Pán Ladislav odmietol ustúpiť aj komunistom
Pre Post Bellum vyrozprával celý svoj príbeh.
Mnohé zo životných rozhodnutí Ladislava Szalaya pre neho znamenali zásadný dopad aj na jeho osobný život najmä po stránke ekonomickej aj kariérnej. Najprv mu zakázali pokračovať vo vedeckej práci v Slovenskej akadémii vied, v období normalizácie mal dokonca zakázané publikovať a vykonávať pedagogickú činnosť. „Ale človek musí aj dačo obetovať, len keď je spokojný.“
Moravské korene mamičky
Ladislav sa narodil v Trnave 23. mája 1929. Trnava bola aj mestom prvého stretnutia jeho rodičov. Otecko, ktorý sa narodil v roku 1895, pracoval v tom čase na Okresnom súde, mamička sa v Trnave v roku 1903 narodila, hoci jej rodina pochádzala z Moravy. „Matkin osud bol taký prekvapujúci.“
Keď sa v Trnave budoval cukrovar, ktorý bol svojho času najväčší v centrálnej Európe, majiteľ ponúkol svojim zamestnancom pracujúcim v závode na Morave, aby mu rozbehli aj tento cukrovar. Mamičkin otecko bol varičom cukru a ponuku prijal. Okrem práce mu bol pridelený aj byt a záhrada. „Dokonca vyrábal elektrinu pre cukrovar, ktorú dal aj týmto zamestnancom, ktorí mali tie svoje domčeky, hoci v Trnave elektrina ešte nebola.“ Mamička Trnavu milovala, veľmi sa zaujímala o jej históriu aj pamiatky. „Boli sme po mame takí silní Trnavčania.“ Ako učiteľka sa zamestnala v neďalekom Trstíne a zotrvala tam až do vydaja a narodenia syna Ladislava.
Maďarská rodová línia
Prastarý otec z oteckovej strany Szalay János bol počas monarchie angažovaný v uhorskej politike v Nitrianskej župe na vyššej funkcii, ale zomrel v roku 1849 počas meruôsmych rokov (1848 – 1849), ktoré sa v Európe niesli v znamení revolúcií proti vtedajším monarchiám. Ladislavov starý otec mal vtedy len šesť rokov a vdova ostala na deti sama. Jeho smrťou sa prerušila maďarská línia rodiny Szalayovcov, pretože nasledujúce generácie sa poslovenčili. Starý otec si vzal za manželku Slovenku a usadili sa vo viniciach v Hlohovci.
Na frontoch prvej svetovej vojny bojoval jednak mamičkin brat, ktorý sa tam dostal krátko po maturite, jednak Ladislavov otecko, ktorý bojoval asi dva roky na fronte vo Vojvodine. „To, čo spomínal najviac, bolo, že niekedy v marci 1915/16 prišlo také nariadenie, že tí, čo sú z poľnohospodárskych oblastí, môžu ísť na mesačnú dovolenku, pretože zásobovanie ríše bolo dôležité.“ Otecko sa prihlásil. „A keď sa vrátili, polovička ich práporu bola mŕtva.“
Záťaž na svedomie
Po vojne sa otecko zamestnal na okresnom súde v Trnave a tak sa stal Trnavčanom. Mamička študovala na učiteľskom ústave a na škole sa pomaly pomaďarčovala. Počas protestu študentov proti českým vojakom na začiatku medzivojnového obdobia sa mamička dostala na krátky čas do mestského väzenia. Na slobodu sa dostala vďaka sestre, ktorá v tom čase pracovala na policajnom oddelení na radnici. Na druhý deň ju mali súdiť, ale už ju nenašli.
