Veľakrát som videla podobné stavy, väčšinou to už boli finálne štádiá, spomínala Schusterova dcéra.
Práve rakúsky anestéziológ rozhodol o prevoze Schustera do Innsbrucku, hoci aj on sám po prezretí pacienta a konzultáciách s lekármi vravel o dvojpercentnej nádeji na prežitie. „Kým naši lekári mi dávali jedno percento, že prežijem, v Innsbrucku mi po prevoze dávali o sto percent viac, čiže dve percentá,“ smial sa neskôr v rozhovore pre Denník N Rudolf Schuster.
28. júna 2000, krátko po ôsmej hodine večer, previezli prezidenta v kritickom stave do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku. Popredný rakúsky anestéziológ Walter Hasibeder vtedy povedal, že prezident mal v brušnej dutine viac ako 200 druhov škodlivých baktérií a jeho kolega, špičkový rakúsky chirurg Ernst Bodner, ktorý Rudolfa Schustera operoval, vyhlásil: „Budeme potrebovať veľa šťastia.“
To šťastie nakoniec mali, prezident prežil, po 13 dňoch ho prebrali z umelého spánku a keď sa po 48 dňoch liečby vrátil na Slovensku, po pristátí sa od radosti, že je doma, zohol a dotkol rukou zeme.
Foto: TASR
Aby neuschol atrament
Po dramatických okolnostiach sa Rudolf Schuster priam zázračne zotavil a dodnes vo svojich 91 rokoch prekvapuje akčnosťou. Za svoju vitalitu vraj vďačí génom, no druhá vec je životospráva. „Vždy mať nejaký nápad, robiť niečo, jedno nedokončiť a už druhé začať. Keby som nerobil to, čo robím, tak by som tu už nebol. Bez ohľadu na zdravie. Mozgové bunky treba využívať. Hovorí sa: píšeš – nepíšeš, atrament uschne. Takže treba písať, kým to píše, a ja to robím,“ prezradil v rozhovore pre Šarm svoj recept na vitalitu. Rudolf Schuster ešte aj po deväťdesiatke pracuje aj 14 hodín denne, aby stihol všetko, čo si zaumieni.
Podľa jeho slov treba riadne spať, primerane jesť, cvičiť a športovať. „Skrátka dodržiavať základné princípy, ktoré nie sú ťažké, ale sú nepríjemné, lebo sú denné a to nemáme radi. My by sme ich dodržiavali tak raz týždenne alebo mesačne. Ale dá sa to, je to zvyk,“ radí nezastaviteľný prezident a dodáva, že základom pevného zdravia je aj dobrý rodinný život. „Keby som nemal aj v tých ťažkých časoch moju manželku, určite by som nebol taký úspešný. Som rád, že mám takú súdržnú rodinu, syna, dcéru... To silné zázemie ma povzbudzuje v práci, určite je to základ,“ odkázal na záver.
