Ochrnul pri šialenej nehode, no ani raz sa nepýtal, prečo on. Uznávaný chirurg napokon dokázal nemožné
Urológ Mohammed Belal. — Foto: Reprofoto YouTube - This Morning
Vďaka nehode som lepším lekárom, vraví.
Bol to krásny slnečný deň, vôbec nefúkal vietor, vrcholila pandémia a on si chcel vyvetrať hlavu bicyklovaním. Jeden z najrenomovanejších urológov na svete Mohammed Belal netušil, že toto rozhodnutie ho takmer pripraví o život. V to februárové poobedie v roku 2021 ochrnul od pása dole a vedel, že nech mu v sanitke podajú akékoľvek lieky, nikdy už nebude rovnaký. Nikto by vtedy nepovedal, že chirurg, ktorý ochrnul po šialenej cyklistickej nehode, sa raz vráti na sály a bude operovať.
Mohammed Belal je renomovaný britský urológ, ktorý pôsobí ako konzultant na Queen Elizabeth Hospital v Birminghame a ako spomínal pre stanicu BBC, dlhé roky boli jeho špecializáciou ochrnutí pacienti, ktorí mali problémy s močovou inkontinenciou, bolesťami močového mechúra alebo potrebovali komplexnú rekonštrukciu močového traktu. „Je paradoxom, že práve ochrnutí boli moji najčastejší pacienti,“ vravel neskôr v relácii This Morning, kde si zaspomínal na osudnú nehodu, ktorá ho zaradila medzi paralyzovaných.
Na bicykli išiel približne 40 kilometrov za hodinu, keď zrazu videl strom, ktorý z ničoho nič začal padať. „Pomyslel som si, že toto bude bolieť. Veľmi rýchlo som pochopil, že ma ten strom trafí,“ priznával chirurg, na ktorého spadol starý strom. Snažil sa vstať, no vôbec sa mu to nedarilo. „Uvedomil som si, že som od pása nadal úplne paralyzovaný. Hneď som si predstavil seba na vozíku a povedal som si, že toto bude dlhá cesta,“ vravel doktor Belal, ktorý sa nikdy nepýtal, prečo sa táto nehoda stala práve jemu a nenapadla mu ani jedna negatívna myšlienka.
„Mal som obrovské šťastie a moje nastavenie mysle, ktorá všetko prijala, mi dovolilo ísť v živote ďalej. Za to budem navždy vďačný,“ pokračoval lekár, ktorého čakali viaceré operácie miechy, osem mesiacov v rôznych nemocniciach, stovky hodín rehabilitácii a mesiace, keď kvôli pandémii nemohol v nemocnici prijímať svoju rodinu. „To, čom sa naučil ako pacient, je, že nádej je veľmi dôležitá. Prijal som to, čo sa mi stalo, ale zároveň dúfam, že sa budem stále usilovať o zlepšenie,“ popísal svoju životnú filozofiu, ktorá ho dostala až tam, že sa rok a pol po nehode opäť dostal na operačné sály a pracoval.
