Lenivá kuchárka Veronika Čopíková: Do slaných jedál mi poradili pridať niečo nečakané, výsledok je skvelý

Všetky recepty, ktoré prepisovala na písacom stroji a boli v nich zápisky o autorovi receptu či úprave množstva ingrediencií na väčší plech, mi darovala (úsmev). Tieto recepty som následne celý uplynulý rok skúšala dovtedy, kým som nebola spokojná s výsledkom. Skvelým príkladom je napríklad medový krémeš s jemným medovo-orieškovým cestom, perfektným vanilkovým krémom a šľahačkou bez stužovača.

Ste profesionálkou, no pseudonym Lenivá kuchárka vzbudzuje dojem, že vaše recepty zvládnu pripraviť aj menej skúsení kulinári. Je to naozaj tak? Ako táto prezývka vznikla?

Keď som pred takmer 10 rokmi zakladala môj blog Lenivá kuchárka, mala som už za sebou jednu webstránku, ktorá sa venovala recenzii kníh. Vedela som, že foodblog bude venovaný primárne slovenským čitateľom, preto som chcela siahnuť po ľahko zapamätateľnom názve v slovenskom jazyku. Bavila ma tvorba rýchlych a jednoduchých receptov a z práce v bio potravinách som vnímala, že zákazníci častokrát nemajú chuť variť kvôli náročnosti prípravy, nedostatku času, zháňaniu niektorých ingrediencií či negatívnym skúsenostiam z predošlých varení a pečení. A niekedy bola tým dôvodom aj lenivosť.

Práve lenivosť má pre nás častokrát negatívnu konotáciu a pritom môže byť skôr výsledkom veľkého množstva povinností, ktoré sa na nás valia v priebehu dňa a na jeho konci už preto nemáme toľko energie na tvorenie v kuchyni. Za názvom Lenivá kuchárka, ktorý má pre mňa niekoľko významov, tak prioritne nájdu čitatelia predovšetkým rýchle a jednoduché recepty, ktoré naozaj zvládnu aj menej skúsení kulinári. Neznamená to však recept na párok v rožku, ale predovšetkým jednoduchosť ingrediencií a ich rýchlu prípravu. A snahu o kvalitu a sezónnosť či spoznávanie nových korenín, múk a chutí.

Fotenie hotových receptov je zasa úplne iná „disciplína“, no z vašich sociálnych sietí je zjavné, že aj tú zvládate na výbornú. Fotíte si jedlo sama?

Fotografiou jedla sme sa začali zaoberať spolu s manželom postupne počas vývoja blogu. Uvedomili sme si, že vizuálna stránka blogu je rovnako dôležitá ako samotný recept. Pretože ak samotné jedlo či dezert vyzerá lákavo na fotografii, o to skôr sa rozhodnete daný recept vyskúšať. Dnes si už ani neviem predstaviť vytvoriť recept bez toho, aby ho sprevádzala sprievodná fotografia. Okrem toho, že tu platí staré známe „aj oči jedia“ je pre kulinárskych nadšencov podstatné vedieť, ako má vyzerať výsledný recept, teda napríklad v prípade dezertu jednotlivé vrstvy, z ktorých pozostáva.

Za dôležité považujem najmä neustále skúšanie, pretože práve tým sa učíme a posúvame ďalej. A v prípade fotenia jedla je to aj práca so samotným jedlom, vedieť, aký uhol mu najviac pristane, zvoliť vhodný podklad a doplnky, ktoré dotvoria atmosféru a určitým spôsobom vyrozprávajú príbeh. Preto je dôležitou súčasťou fotenia jedla aj foodstyling a storytelling. V praxi to znamená neustály lov na poklady – dezertné tanieriky, staré obrusy, desiatky pohárov rôznych veľkostí, nákup a vytváranie vlastných podkladov na fotenie, investovanie do dobrého fotoaparátu a objektívov a následnej úpravy fotografií.

Stalo sa niekedy, že recept, ktorý mal byť jednoduchý, vám nakoniec vôbec nevyšiel? Ako ste to zachránili?

Keďže tvorím niekoľko receptov týždenne, pritrafia sa aj nejaké nepodarky. Väčšinou sa ich podarí zachrániť, napríklad naposledy som chcela spraviť jednoduché kokosky, ale zmes bola napriek pridávaniu kokosu stále riedka, takže som ju vyliala na plech a upiekla. Následne som cesto nakrájala na tyčinky, ktoré som obalila v roztopenej čokoláde. A vznikli z toho skvelé kokosové tyčinky.