Lenivá kuchárka Veronika Čopíková: Do slaných jedál mi poradili pridať niečo nečakané, výsledok je skvelý

Fotenie jedál je podľa Veroniky rovnako dôležité ako samotný recept. Znamená to neustály lov na poklady.
Kým bola malá, v kuchyni len pozorovala ostatných, no v dospelosti sa z varenia stala jej vášeň. Veroniku Čopíkovú dnes fanúšikovia poznajú hlavne pod pseudonymom Lenivá kuchárka. Začala recenzovaním kníh, neskôr sa vrhla na blogovanie o jedle a svoje kulinárske nápady už spísala do troch kuchárskych kníh. Hotové jedlá si sama fotí, vymýšľa vlastné recepty, ktoré sa dajú pripraviť aj v bezlepkovej či bezlaktózovej verzii a na celom procese ju najviac baví to, že pomáha ostatným uľahčovať si čas strávený v kuchyni. Pre DOBRÉ NOVINY sa s ňou zhovárala Alexandra Hercegová.
Ste blogerkou a autorkou kuchárskych kníh, no dávnejšie ste v inom rozhovore spomínali, že ste si k vareniu našli cestu až počas dospievania. Ako sa z toho napokon stala vášeň?
Začiatky lásky k vareniu a pečeniu je možné nájsť už v mojom detstve – väčšina spomienok zo škôlky, základnej školy a domova sa mi spája práve s jedlom a jeho prípravou. V detstve som však bola skôr pozorovateľkou a ochutnávačom, k vlastnému vareniu som sa dostala až v dospelosti, keď som sa presťahovala na druhý koniec Slovenska. Práve skúšanie nových receptov a experimentovanie v kuchyni bolo pre mňa takzvanou antistresovou aktivitou, vďaka ktorej som ľahšie zvládala učenie na skúšky a zápočty.
Keď sa k tomu neskôr pridružil nápad vytvoriť vlastný blog, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj fotografie, foodstyling a písanie, prerástla na prvý pohľad bežná činnosť, ktorú mnohí z nás vykonávajú na dennej báze, do niečoho viac. Dnes to bude už takmer 10 rokov, odkedy som založila môj foodblog Lenivá kuchárka a šesť rokov od vydania mojej prvej kuchárskej knihy, ktorú neskôr doplnili ďalšie dve pokračovania.
Spomínate si na príhodu z kuchyne, ktorá sa spája s vašim detstvom a dodnes o nej rada rozprávate?
Spomínam si najmä na pečenie s mojou staršou sestrou Monikou, keď sme našej mame chceli upiecť pri príležitosti Dňa matiek bábovku. Recept sme mali od susedy a všetko vyzeralo v procese prípravy nádejne, len sme si v tom zmätku a nadšení zrejme pomýlili mililitre s decilitrami... Bábovka nám v rúre vytiekla a tak sme vo výsledku nemali krásnu bábovku, ale neporiadok v rúre a namiesto vychutnávania a oslavy nás čakalo upratovanie neporiadku. Odvtedy nás postretlo ešte zopár nepodarkov a roztopených misiek, ale našťastie nás to neodradilo od ďalšieho varenia a pečenia.

Proces vytvárania nových receptov asi nie je úplne jednoduchý. Ako vznikajú a čo tomu všetkému predchádza?
Za tvorbou nového receptu sa častokrát ukrýva viacero pokusov a testovaní, či už z hľadiska kombinácie ingrediencií, ich množstva, teploty a času pečenia alebo varenia. Ak k samotnému receptu pridávam aj verziu bez lepku či laktózy, nasleduje ďalšie skúšanie, aby som si bola istá, že recept vyjde bez problémov aj v prípade zámeny ingrediencií za bezlepkové či bezlaktózové. A niekedy som s receptom spokojná hneď na prvý raz, to sú tie šťastné náhody, keď je chuť a konzistencia tak výborná, že nepotrebujem recept testovať opätovne.
Za receptom sa skrýva v prvom rade nápad na jeho tvorbu, veľakrát je to po ochutnaní nejakého jedla či dezertu v reštaurácii, kaviarni alebo cukrárni, sledovaní relácií o jedle, čítaní knihy alebo na sociálnych sieťach a Pintereste. Veľa receptov čerpám tiež od manželovej babičky a mamy, mojej mamy a blízkeho okolia, ktoré sa so mnou rado podelí o to najlepšie zo svojej zbierky.
Svoju tretiu kuchársku knihu ste vyskladali najmä z overených receptov starých mám. Bola aj vám vo varení vzorom babička alebo tento nápad vznikol inak?
Kniha Lenivá kuchárka 3 vznikla na počesť a pamiatku manželovej babičky, lebo naši starí rodičia a rodičia nám odovzdali kopec chutných spomienok, na ktoré dodnes s láskou spomíname. Mala som veľké šťastie, pretože po presťahovaní do Bratislavy som strávila niekoľko víkendov u manželovej babičky, ktorá varila a piekla s veľkým nadšením, neustále zbierala nové recepty z celého sveta a vymieňala si s kolegyňami to najlepšie, čo sa u nich doma varilo a pieklo.