Dojímavý životný príbeh autorky Pippi Dlhej Pančuchy

Určite poznáte minimálne jej postavy ako Pippi Dlhá pančucha, Emil z Lönnebergy, či zbojníkovu dcéru Ronju. Práve vyšiel krásny beletrizovaný životopis o výnimočnej švédskej spisovateľke s jednoduchým názvom Astrid Lindgrenová.

Tak ako bola Astrid neustále aktívna, pracovitá, niekedy až divoká, taký živý je aj tento príbeh. Od mladej novinárky, ktorá si práve priviezla do Štokholmu svojho trojročného synčeka Lasseho z Dánska, kde ho musela nechať niekoľko rokov u pestúnky.

Na smutné alebo hrozné veci je vždy dobré nemyslieť, inak by sa to nedalo vydržať.“
„Myslíš?“
Položila mu ruku na srdce. „Tu si môžeš uchovať všetky krásne, úžasné a zábavné veci, ktoré zažiješ, aby si si ich mohol neskôr znovu pripomínať.“
„Ty to tak robíš?“
„Áno. Na zlé sa snažím čo najrýchlejšie zabudnúť a držím sa dobrého.“

Cez jej spisovateľské začiatky, inšpiráciu k príbehom a ako vznikali jej najslávnejšie diela...až po svadbu svojej dcéry Karin. Z knihy to cítiť a nielen lásku ku svojím deťom, ale ku všetkým, aj tým neznámym, ktoré náhodou stretla, ktoré ju oslovili na čítačkách a autogramiádach. V Astrid zostalo dieťa počas celého života, veď ešte ako dospeláčka lozila po stromoch. Možno aj preto sa vedela vcítiť do detskej duše a ponúknuť to, čo bude malých čitateľov baviť.

„Nemôcť sa hrať je čosi najstrašnejšie, najhroznejšie a najdesivejšie, čo si viem predstaviť.“ Z myšlienky, že už nemohli byť deťmi, doslova onemela. Ochromilo ju to. Ako mala ďalej žiť a dýchať? Byť dospelým je určite hrozne až na smrť nudné. Ako to len dospeláci mohli vydržať?

Príbeh napísaný veľmi citlivo, niekedy až dojímavo, nechýbajú ťažké momenty, starosti spisovateľky...ale aj jej láskavosť, obetavosť a čistá radosť, ak išlo o deti. „Jej suchý humor sa pekne ukázal, keď v roku 1997 dostala ocenenie Švédka roka a vtedy povedala: „Dávate cenu osobe, ktorá je prastará, poloslepá, polohluchá a úplne šialená. Dajme pozor, aby sa to nerozkríklo.“ Dúfam, že sa vám moja kniha bude páčiť, a pozdravujem vás na Slovensko,“ odkazuje S. Lieder.

„Čo ešte milujete, Astrid?“
Cítila, ako ju oblieva horúčava a posúva sa z hrudníka cez krk až do tváre. „Knihy. Milujem ich už od detstva... V podstate som hltala všetko, čo mi prišlo pod ruky. Páčili sa mi Tom Sawyer a Huckleberry Finn, Traja mušketieri, Ostrov pokladov, všetko od Julesa Verna, Robinson Crusoe, ale aj povesti a klasické rozprávky, hoci tie ma dosť desili.... a Annu zo Zeleného domu.“

Knihy Lucy Maud Montgomeryovej čítala veľakrát a ako to už pri obľúbených knihách býva, pri každom novom čítaní v nich človek nájde niečo iné, čo sa mu páči. Do Anny sa zamilovala hneď a rovnako ako ona túžila mať najlepšiu kamarátku, akou bola Diana Barryová. Po ďalšom prečítaní kníh na ňu hlboko zapôsobila poddajnosť Matthewa Cuthberta a nekonečne sa zamilovala do Gilberta Blytha.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Z knihy Astrid Lindgrenová cítiť neuveriteľnú energiu, pozitívne naladenie, obetavosť, až má človek chuť sám sa zmeniť, polepšiť. Pretože ak čítate, čo všetko Astrid v živote musela prekonať, aké ťažké chvíle občas mala, že bola vďačná za kúsok sendviča od kolegyne...to vás musí naplniť dobrým pocitom. Tá kniha je krásnou poctou významnej detskej spisovateľke.

„Susanne Lieder sa podarilo zachytiť Astrid Lindgrenovú vo všetkých jej aspektoch. Táto fascinujúco napísaná kniha skutočne oživuje túto výnimočnú spisovateľku a osobnosť pre všetkých čitateľov,“ napísali v Belletristik-couch.de.

Milan Buno, knižný publicista