Ako 14-ročná vstúpila do kláštora, lebo uverila v ilúziu. Petra až po tragédiách zistila, čo je to láska

Z kláštora ju vyhodili pre pomstu.
„Asi som niečo nepekné predniesla a ona predstaveným kláštora povedala, že ma videla stretávať sa s nejakým chalanom. Takže sa postarala o koniec mojej kariéry rádovej sestry,“ prezradila Petra, ktorá sa v skutočnosti s nijakým chlapcom nestretávala. Obľúbená česká spisovateľka dnes ale otvorene hovorí, že keby ju nevyhodili, časom by asi sama dospela k odchodu.

Dva roky na onkológii
Náraz s realitou pre ňu spočiatku nebol tvrdý, no dohnalo ju to. Kým ostatní rovesníci chodili na diskotéky, mali za sebou prvé lásky a všelijaké experimenty, ona nič z toho nezažila. „Až s odstupom rokov mi začalo dochádzať, že to, čo som na vlastnej koži spoznala, nie je celkom obvyklé,“ povedala Dvořáková, ktorá sa veľmi rýchlo po odchode z kláštora vydala, stala sa dvojnásobnou mamou a zdravotnou sestrou.
Petra Dvořáková mala len 25 rokov, keď jej mladšiemu synovi diagnostikovali leukémiu a na onkológii s ním musela stráviť dlhé dva roky. „V tej extrémne neistej situácii, kedy neviete, či vaše dieťa bude zajtra živé, začala opäť fungovať anorexia. Bola to istota, ktorej sa človek mohol držať. Ona tu bola a Ježiš Kristus tu zdanlivo nebol. V tej dobe som vážila 46 kíl,“ spomínala Petra Dvořáková, ktorá všetko zvaľovala na stres, až kým sa nedostala na váhu 39 kíl a nedostala zápal pľúc. Vtedy nastal boj o život.
„Anorektička má vždy pocit, že sa jej nič nestane, ale je to veľký omyl,“ vravela Petra, ktorá boj o život vyhrala vďaka svojim blízkym priateľom a z leukémie sa nakoniec vyliečil aj jej mladší syn. Bývalá rehoľná sestra sa rozviedla a znovu zamilovala, prežívala najkrajšie obdobie vo svojom živote. „Potom jedného príšerného dňa Lukáš tragicky zomrel. Bola to nešťastná náhoda,“ hovorila so slzami v očiach. Po nečakanej smrti partnera sa Petra presťahovala do Znojma a svoje skúsenosti začala pretavovať do textov, z ktorých sa stali bestsellery.
Hmatateľná láska
Petra Dvořáková napriek všetkým životným skúškam nikdy nestratila vieru v Boha, ktorú oddelila od katolíckej cirkvi, ktorej podoba sa jej nepozdáva. „Viera v tom funguje ako uvedomenie si, že nič sa nedeje bez zmyslu a bez dôvodu, že je tu niečo, čo ma presahuje a na čo sa môžem vzťahovať,“ dodala statočná a oceňovaná spisovateľka, ktorá vo svojej najnovšej knihe Návrat spomína na pobyt v kláštore, ktorý ju podľa jej slov naučil sebadisciplíne, empatii a ľudskosti, hoci tam často zažívala pravý opak.
Aj keď Dvořáková svoju vieru nestratila, myslí si, že človek má tendenciu nakoniec vždy siahnuť po tej konkrétnej a hmatateľnej láske, ktorú môže zažiť pri inej ľudskej bytosti.