Nikto ma nemá rád, hovorila si a počúvala depresívnu hudbu. Rebeka Poláková sa zmenila po tehotenstve

Dnes najviac zo všetkého túži po jednej veci a úspech v práci ňou nie je.
Ako dieťa bola veľká introvertka a skôr než o herectvo sa zaujímala o archeológiu a tancovala. Dnes Rebeka Poláková so svojím talentom žiari v slovenských a zahraničných produkciách a pred kamerou je taká prirodzená, že by nikto nepovedal, že sa kedysi tak veľmi bála ukázať.
Nie je to však tak dávno, čo sympatická blondínka v relácii Hosť Rádia Slovensko priznala, že stále je i trošku plachá – aj keď pracuje na tom, aby sa to menilo k lepšiemu – a dodnes je presvedčená o tom, že je celkom prehliadnuteľná. Filmoví tvorcovia a divadelní režiséri si to však o nej rozhodne nemyslia, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že ide plynule z projektu do projektu.
Nedavno sa Rebeka objavila po boku Milana Ondríka vo filmoch MIKI a ČERNÁK, kde stvárnila manželku známeho mafiána, a zahrala si tiež hlavnú úlohu v podmanivej snímke Nikto ma nemá rád, ktorá sa jej svojím spôsobom zaryla pod kožu.

Prechádzky po meste s depresívnou hudbou
Aj keď dnes už pre samotu neplače, kedysi to bolo inak. „V čase puberty som mala pocit, že ma naozaj nikto nemá rád. Prejavovalo sa to tak, že som sa chodila sama prechádzať po meste a púšťala som si ešte z diskmenu depresívnu hudbu. Vtedy som si tak utvrdzovala, že ‚Áno, naozaj, nikto ma nemá rád!‘ Možno som sa aj ľutovala, aj keď v dnešnej dobe to veľmi nemám rada. Nemám rada, keď sa ja sama ľutujem a niekedy to nemám rada ani na blízkych ľuďoch,“ povedala otvorene v relácii Slovenského rozhlasu Rebeka, ktorá sa kedysi ľudí vraj doslova bála a aj keď mohla, radšej nič nehovorila.
„Bola som také ustráchané dievčatko, celé detstvo som síce tancovala a chodila som aj na taký dramatický tábor, no tam som nikdy nič nehrala, lebo som nikdy nič nerozprávala,“ smeje sa s odstupom času Rebeka v podcaste K sebe portálu StartitUp. Rovesníci ju však napriek tomu, že bývala dlhé roky veľký introvert skúpy na slovo, vcelku prijímali.