Keď chcel otec biť brata, chránila ho vlastným telom. Lucie Bílá prežila aj časy, keď mala z bytu mučiareň

Luciine detstvo nebolo vôbec ružové a nič nenasvedčovalo tomu, že by raz mala byť veľkou hviezdou. „Vyrastala som v Otvoviciach, v dome bez vody a toalety. Na záchod sme v lete aj v zime chodili na dvor. Mali sme však veľký dvor so zvieratami, celý obsypaný škvárou. Zrejme preto nášmu domu hovorili škvárovňa,“ spomínala vo svojej knihe Teraz už to viem, možné je všetko, ktorá vyšla ešte v roku 1998.

Vychudnuté cigánča

Práve v nej prehovorila aj o drsnej výchove, v ktorej nechýbali fyzické tresty. „On ma nemlátil, on ma trestal,“ zľahčovala situáciu po rokoch Lucie Bílá. Otcovi odpustila a neskôr dodala, že bol síce prísnym mužom, no mal zmysel pre humor, vďaka ktorému sa nakoniec presmiali životom. „Otec bol pilierom našej rodiny,“ hovorila Lucie.

Jej otec pôvodne chcel, aby mala v rukách nejaké remeslo a bola nohami na zemi. Dokonca ju presviedčal, aby chodila do miestnej sklárne, no nakoniec sa z nej stala krajčírka. V dielni pri šijacom stroji ale stále snívala sen o speváckej kariére, aj keď si sama o sebe myslela, že je „vychudnuté cigánča ostrihané na chlapca“.

Z bytu spravil mučiareň

Nakoniec uspela v kapele Arakain, no keď z nej krátko po revolúcii odišla, pretĺkala sa životom a netušila, čo bude ďalej. Ako vravela pre CNN Prima News, bola sama, nemala peniaze ani strechu nad hlavou, chýbalo jej zázemie a prespávala, kde sa dalo. V najťažších chvíľach ju zachránila kamarátka, ktorá jej ponúkla, že sa môže nasťahovať do bytu jej sestry. Keď ale po ceste ťahala ťažké kufre, stretla chlapca, ktorý z jej bytu vraj spravil mučiareň.