Keď sa chcela vydávať, Gučík cukol. Zuzana Frenglová našla šťastie pri Petrovi a učí sa párovať ponožky
Dnes je spokojná a úsmev na tvári jej nechýba.
Vyrastala v Krasňanoch, ktoré svojou povahou v čase, keď bola ešte dieťa, pripomínali skôr dedinu než mesto. Veľa času trávila ako dieťa v prírode. S chlapcami liezla po stromoch, bila sa s nimi a chytala ryby a raky v potoku. Okrem týchto detských zábaviek mala však Zuzana Frenglová od detstva blízko i k divadlu, ktoré sa napokon stalo jej osudovým a vďaka ktorému stretla i svoju prvú veľkú lásku.
Jej otec bol ako huslista totiž roky členom orchestra Novej scény a Zuzana tak trávila veľa času v divadle. Niet sa preto čo čudovať, že jej prirástlo k srdcu. Prvýkrát dokonca stála na javisku už ako škôlkarka. „Vždy na Mikuláša som musela zaspievať alebo zarecitovať, aby som dostala od ROH balíček. Netušila som, že o pár rokov si na tom istom javisku aj zahrám,“ zaspomínala si pre Korzár herečka, ktorá napokon už ako prváčka na základnej škole účinkovala v čiernobielych inscenáciách.
Temné spomienky na prvé nakrúcanie
Na deň, keď ju ako sedemročné dievčatko čakal prvý filmovací deň snímky Slávnosť v botanickej záhrade, nikdy nezabudne. Písal sa totiž 21. august 1968. „Ráno sme vstávali a na Kolibe ma čakalo nakrúcanie filmu. Pri raňajkách ma však mama zarazila správou, že na Kyjevskej sme obsadení vojakmi. Stáli tam tanky a boli namierené na vlaky. Viete si predstaviť, že keď som to ako malá videla, veľmi som plakala. Vo filme som mala stvárniť malú družičku na svadbe. Vybrali mi krásne biele šaty s malým závojčekom. Ale natáčanie sa nekonalo,“ zaspomínala si Zuzana nedávno pri príležitosti slávnostnej premiéry filmu Vlny pre aktuality.sk.
„Na tú dobu mám tiež spomienku, ako mi doma začali hovoriť, čo smiem a nemôžem hovoriť na verejnosti. Bolo to celé zvláštne. Hoci ako mladá som veľmi rada cestovala do pionierskej organizácie. Bolo to pre nás dobré, lebo iné ako toto sme nepoznali. Ale doma nám prízvukovali: toto a toto nehovor. Museli sme púšťať hlasno rádio, keď sme si chceli niečo dôverné či citlivé povedať. Niečo iné sa hovorilo v školách a iné mimo nej,“ opisuje rozporuplné obdobie, v ktorom vyrastala. Detstvo a dospievanie sa jej však spája aj s Ludusom, v ktorom trávila takmer celé víkendy. A úsilie sa jej napokon vyplatilo.
Vyjavená prváčka vo ‚veľkom svete‘
Zuzana si dodnes spomína na pocit, ktorý mala, keď nastúpila na VŠMU do ročníka Mikuláša Hubu. Zrazu totiž začala žiť celkom nový, dospelácky život. Všetko sa jej zdalo veľkolepé a ona si tento pocit veľmi užívala.
