Na lásku nepotrebovali peniaze ani obrúčku. Zita Furková spoznala životného partnera, keď sa otočila v kine
Legendárna herečka oslavuje.
Patrí k výrazným charakterovým herečkám rozsiahleho komediálneho žánru, ktorý sa prirodzene prelína aj do tragickej polohy. Najvýraznejšou podobou jej hereckého prejavu je tak tragikomédia. Zita Furková dnes oslavuje 85. narodeniny. Veľkú časť života, viac ako 53 rokov, prežila s výtvarníkom Milanom Veselým, ktorému vďačí za veľa, hoci už nie je medzi nami. „Cez jeho toleranciu, obetavosť a lásku som si uvedomovala, ako treba žiť, milovať. To ma on naučil,“ prezradila legendárna herečka.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/AutogramyVerys/photos/a.538512956192001/1092195930823698/?type=3&ref=embed_post
Herecké začiatky
Zita Furková sa narodila 6. marca 1940 v Hradišti pod Vrátnom. Štúdium herectva absolvovala v roku 1962 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po skončení štúdia začala divadelnú kariéru v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, ktorého členkou bola v rokoch 1962 - 1963. V rokoch 1963 - 1965 pôsobila vo vtedajšom Krajovom divadle v Trnave, v dnešnom Divadle Jána Palárika. Na javisku Krajového divadla v Nitre, dnešného Divadla Andreja Bagara, svoj herecký talent predvádzala v rokoch 1965 - 1966.
Vo Zvolene zaujala postavami Lujzy z hry Úklady a láska (1962), alebo Márie z komédie Večer trojkráľový (1962). Na javisku v Trnave upútala na seba pozornosť úlohami Ofélie z Hamleta (1964), Aničky zo ženského zákona (1964) a v Nitre postavou Mini z hry Lúpežník (1965) či Hany zo Hájnikovej ženy (1965).
Zakladala Astorku Korzo
V Bratislave pokračovala jej kariéra v Divadle poézie, v ktorom pôsobila od roku 1966 do roku 1968, keď začala pôsobiť v dnes už legendárnom Divadle na korze. Po jeho politicky vynútenom zániku v roku 1971 bola do roku 1990 členkou bratislavskej Novej scény.
V Divadle na Korze sa predstavila napríklad ako Fiokla Ivanovna v hre v Ženba (1969), alebo ako Anna Zmejnkinová v hre Svadba (1970). Na Novej scéne svoj tragikomický herecký prejav pretavila do postáv ako Cigánka (Pedro de Urdemalas,1972), Ria (Valentín a Valentína, 1973), Luzza (Sicílska komédia, 1974), Jula (Meniny, 1976), Líza (Všetkým na očiach, 1983), Šarlota (Višňový sad, 1984), alebo Amália (Neapol, mesto milionárov, 1985).
