Bruce Willis bol priateľský, Johnny Depp ho neznášal. Pavel z Bratislavy bol bodyguardom slávnych
Pavel sa naučil biť, aby sa ubránil pred dvojmetrovým otčimom.
„Títo ľudia oceňujú úprimnosť. Síce ich to chvíľku mätie, ale nakoniec sa uvoľnia a začnú byť sami sebou. Sú totiž zvyknutí, že okolo nich všetci skáču a predstierajú lojalitu, pričom ich za rohom ohovárajú,“ povedal o tých najväčších hviezdach. Niektorí známi ľudia sa k osobným strážcom správali priateľsky, za to o iných sa to povedať nedá.
Nočná mora bodyguardov
„Pracoval som aj s Bruceom Willisom či Jeanom-Claudom Van Dammom, ktorí boli veľmi priateľskí a očakávali, že sa k nim budete správať bezprostredne – ako k priateľom. Nechceli, aby ste tam stáli ako sochy a dávali na nich pozor. Presne naopak. Keď som pri nich trávil toľko času, na moment som sa zarazil, že keby to o nich vedeli všetci okolo, určite by z nich neboli v takom strese,“ spomínal Pavel v rozhovore pre Denník N a prezradil, že ťažkým orieškom bol Johnny Depp, ktorý ochrankárov neznáša.
„Naschvál mizne v dave prezlečený za muža bez domova. Nesadli sme si. Je nočnou morou pre bodyguardov. Sophia Loren zase nevedela, že rozumiem po taliansky, a vo výťahu prezradila agentovi veci, ktoré ma veľmi rozosmiali,“ prezradil osobný strážca, ktorý chránil aj členov kráľovskej rodiny, nesmie však prezradiť akej.
Pavel chcel s prácou osobného strážcu skoncovať niekoľkokrát, no urobil to až v momente, keď problémy začala mať jeho vlastná dcéra. „Nech som robil, čo som robil, nedokázal som ju ochrániť pred povrchným materiálnym svetom rodiny jej matky a následne pred jej kamarátkami závislými od alkoholu a drog,“ priznal Pavel, ktorý sa upol na svoju dcéru a uvedomil si, že zachrániť musí práve ju. Život mu zmenila aj jedna návšteva, vďaka ktorej sa Pavel dnes nevenuje osobnému stráženiu, ale skúma príbehy spojené s holokaustom.
Bodyguard spisovateľ
„Začal som sa oň zaujímať, keď som pracoval ako osobný strážca pre americkú skupinu, ktorá prišla do Česka. Bola to delegácia z Bieleho domu, kongresmani so svojimi rodinami. Jeden z nich poprosil, aby sme navštívili Terezín,“ prezradil Pavel Batel. V Terezíne si vypočul prednášku profesora Kolmera, ktorý prežil holokaust a uvedomil si, že jedného dňa tí, čo prežili, zomrú a už nebude nikto, kto by rozprával ich príbehy. Pavel vtedy pocítil, že je na križovatke svojho života.
Odvtedy zbiera a skúma príbehy spojené s holokaustom, venuje sa výskumu histórie terezínskeho geta, vydáva knihy a chce sa živiť písaním. „Existuje tu obrovský svet príbehov, o ktorých nikto nevie. Preživší o nich nechcú hovoriť, a tak som sa rozhodol, že ich zachytím,“ dodal na záver.
