Po slávnom otcovi zdedil talent a jednu vec. Jakub Kroner našiel šťastie pri žene, ktorú si vysníval
Jakub stojí pri otcovi v dobrom aj v zlom.
„Som hrdý, že môj syn je veľmi pracovitý a slušný človek, s ktorým sme dobrí kamaráti,“ hovoril kedysi herec Janko Kroner o svojom talentovanom potomkovi. Režisér Jakub Kroner teraz prežíva obrovský úspech s novým filmom Černák a hoci nerád rozpráva o svojom súkromí, priznal, že radosť prežíva aj v rodinnom živote. Po náročných obdobiach žiari pri cudzinke, s ktorou vychovávajú synčeka a ktorú si vysníval ešte ako mladý chlapec.
Chcel sa ženiť mladý
Kronerovci to vraj majú v krvi, odjakživa boli komediantmi a Jakubov otec Janko Kroner nebol výnimkou. Bol ešte len mladým chlapcom, keď zistil, že ich rodina dokáže niečo, čo mnohým ide len ťažko – zabávať svoje okolie. Janko sa smial, že prvýkrát sa bezhlavo zamiloval, keď mal 16 rokov a vtedy si vzal do hlavy, že sa ožení.
„Pretože som vyzeral staršie, aj ona bola staršia. A, samozrejme, skúsenejšia. Úplne mi pomotala hlavu. Svadbu som pokladal za jediné možné riešenie,“ hovoril pre SME Ján Kroner, ktorý sa nakoniec oženil až o niekoľko rokov neskôr, keď v divadle stretol kolegyňu Adrianu, s ktorou onedlho privítali na svete syna Jakuba.
Ako Jakub priznal v podcaste YEAH, odmalička bol introvertné dieťa a hoci s otcom chodil na natáčania, herectvo ho nelákalo. „Od svojich desiatich rokoch som furt hovoril, že chcem byť režisér animovaných filmov,“ zaspomínal si Jakub, ktorý mal veľký talent na kreslenie, preto bola jeho cesta za svojím snom celkom priamočiara. Na strednej škole sa rozhodol študovať animáciu a odtiaľ sa dostal na Ateliér animovanej tvorby FTF VŠMU v Bratislave.
Jakub začal už ako 18-ročný točiť svoj prvý celovečerný Bratislavafilm, v ktorom si zahrali Zuzana Fialová, Robert Roth aj jeho otec Ján Kroner. Mladý filmár začal získavať jeden úspech za druhým, a to aj napriek tomu, že v súkromí ako tínedžer neprežíval jednoduché obdobie. Manželstvo jeho slávnych rodičov sa skončilo rozvodom a dôvodom mala byť žiarlivosť, o ktorej Janko Kroner otvorene hovoril.
