Prečo som nerástla v tvojom brušku? pýtala sa Marcella Molnárová adoptívnej mamy. Dodnes je jej vďačná
Keď sa mamičky pýtala, prečo sa nenarodila jej, vždy jej vedela pohotovo odpovedať.
Už ako malá sa dozvedela, že je adoptovaná. Marcella Molnárová napriek tomu cíti, že do rodiny, v ktorej vyrastala, patrila odjakživa. Detstvo speváčky bolo nádherné a podľa jej slov by si ho sama lepšie nevymyslela. Keď sa však dozvedela, že jej mamička nie je tá, ktorá ju deväť mesiacov nosila pod srdcom, vyvolalo to v nej zopár otázok.
Boli inteligentní a vnímaví
Keď si rodičia priniesli domov šesťmesačnú Marcellu, v izbe ju už čakal jej o štyri roky starší brat Tonko, ktorého si predtým adoptovali. V rozhovore pre magazín Moja psychológia preto známa speváčka priznala, že sa aj vďaka tomu od začiatku cítila, akoby do tejto rodiny patrila.
Rodičia sa hneď pri adopcii zhodli na tom, že svojim deťom nebudú tajiť ich minulosť. Nechceli totiž, aby sa o tom dozvedeli od niekoho iného. „Pred tým ma chceli ochrániť. Boli to veľmi inteligentní a vnímaví ľudia, ktorí v tomto počúvali odborníkov, a tí im radili, že deťom treba povedať pravdu, a to čo najskôr, ako to dokážu pochopiť,“ vysvetlila Marcella magazínu Moja psychológia.
Všetko je tak, ako má byť
O biologických rodičoch a o tom, ako súrodenci prišli na svet, speváčkin brat odmietal diskutovať. Dodnes sa podľa nej radšej pozerá na to, čo bude, ako na to, čo bolo, no pri spomienkach na detstvo často spoločne myšlienkami zablúdia do minulosti a sú dodnes radi, že boli na všetko dvaja.
Marcella po svojej biologickej mame nepátrala, no tej, ktorú odmalička poznala, sa často pýtala, prečo nemohla rásť v jej brušku. „A pamätám si, ako ma vždy postavila pred zrkadlo v spálni, kde mala takú peknú toaletku, a vysvetľovala mi - Pozri, ja som nízka a mám viac kíl, a ty chceš byť chudá. Keby si sa narodila mne, tak by si bola ako ja. Chcela by si to tak? A ja som jej odpovedala, že radšej chcem byť štíhla. A ona na to – No vidíš, takto máš aj mňa, aj si štíhla. Všetko je presne tak, ako má byť,“ spomína si.
