Počúvala, ako v noci plače. Od profesora Krčméryho jeho Terézia neodišla, ani keď mu hrozil trest smrti
Pred basou ho zachránila otcovská dovolenka.
Človek, ktorý nedokázal spávať, pretože videl priveľa biedy a beznádeje, no vedel, že pomáhať sa musí. „Som obyčajný, nezaujímavý človek. Viem klamať, závidieť, ublížiť, ale aj pomôcť. Celý môj život je boj dobra so zlom,“ hovorieval profesor Vladimír Krčméry, ktorý bol presvedčený, že za človeka majú hovoriť jeho činy. Keď jedného dňa pil víno, jedol čipsy a pozeral v správach bolestné zábery z rozvojových krajín, povedal si, že musí zmeniť svoj život. Oddaný lekár zachránil tisíce ľudských životov po celom svete, hoci ho doma čakali štyri deti a manželka Terézia. Práve ona bola preňho 36 rokov prístavom, hoci mu jeden z jeho učiteľov hovoril, že v živote má mať jedinú milenku.
Detstvo v Japonsku a USA
Vladimír Krčméry sa narodil v roku 1960 v Bratislave do zaujímavej rodiny. Jeho mama bola lekárka, otec vedec a jeho strýkom bol lekár, politický väzeň a jeden z najznámejších katolíckych disidentov Silvester Krčméry.
„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“ Práve z jeho úst zaznela strhujúca záverečná reč, v ktorej pred komunistickým súdom obhajoval svedectvo viery a volanie po slobode. Vladimír Krčméry bol ešte len mladý chlapec, keď sa pridal k strýkovi a aktívne sa zapájal do ilegálnych katolíckych skupín.
S rodinou sa im podarilo vycestovať do Japonska, kde jeho otec robil v laboratóriu profesorov Umezuu a Watanabeho, ktorý dostal neskôr Nobelovu cenu za vývoj antibiotík. Po dvoch rokoch zase odišli do USA, kde dostal Vladimírov otec miesto na Štátnej univerzite v New Yorku. Krčméryovci by možno v Amerike zostali navždy, keby neochoreli starí rodičia.
Sprostý si a sprostý aj ostaneš
„A mama veľmi zle znášala odlúčenie. Otec zostal v Amerike. Nechcelo sa mi do Bratislavy a keby som mohol, určite by som v USA ostal aj ja. Školský systém bol celkom iný než u nás. Žiakov motivoval a aj keby chceli ostať hlupákmi, nepodarí sa im to. Mne súdružka učiteľka v druhej triede základnej školy vravela: Sprostý si a sprostý aj ostaneš,“ spomínal pre Unilabs Vladimír Krčméry. Jeho otec sa nakoniec tiež vrátil do Československa, pretože nechcel, aby mala jeho rodina problémy. Práve on Vladimírovi navrhol, aby išiel študovať medicínu, hoci on chcel študovať geografiu.
Otec mu ale hovoril, že doktori prežijú všetko a všade. „Mal skúsenosť z väzenia, kde bol zhruba tri roky a môj strýko Silvester Krčméry zase 14 rokov. Basu prežili aj vďaka svojmu povolaniu,“ spomínal v knihe Krčméry. Otec mu vravieval, že doktorov potrebujú bachári, policajti aj politici a že dobrý doktor prežije aj koncentrák. Na to, čo počas svojej kariéry Vladimír Krčméry uvidel, ale nebol pripravený.
