Ty sa nikam nedostaneš, len kopať, hrozila mu ruštinárka. Róbert emigroval a vlastnej mame musel klamať
Prečítajte si príbeh bratislavskej rodiny, z ktorej komunisti spravili nepriateľov štátu.
Rodina Róberta Novotného sa po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy dostala na zoznam disidentov a nepriateľov štátu. Rodičia prišli o zamestnanie, deti mali problém dostať sa na strednú školu. Róbert bol od mladého veku aktívnym horolezcom, vďaka čomu sa mu podarilo pod zámienkou zahraničnej expedície emigrovať v roku 1982 do Švajčiarska, kde pokračoval v disidentskej činnosti. Stále však bol prenasledovaný agentmi československej tajnej služby, čo mu prinieslo obrovské komplikácie a problémy. Neskôr sa stal členom prevádzačskej skupiny, ktorá pomáhala utekať ľuďom z Československa do zahraničia.
Vojská Varšavskej zmluvy spoza mikrofónov
Róbert sa narodil 20. marca 1963 v Bratislave otcovi Emilovi a matke Irene. Má staršieho brata Emila. Obaja rodičia pracovali v rozhlase. Mama bola spoluzakladateľkou relácie Pozor, zákruta. Otec hlásil aj televízne noviny. Po začiatku okupácie Československa v auguste 1968 sa z nich stali disidenti, pretože rodičia informovali o aktuálnom dianí v krajine.
Róbert, hoci mal vtedy iba päť rokov, si na to ráno spomína dodnes: „Zobudil som sa na strašný hluk. Všetko rinčalo, obloha bola úplne plná lietadiel, helikoptér.“ Otec šiel do televízie, no vrátil sa odtiaľ so slovami, že sa tam strieľa a televízia je taktiež obsadená. Na druhý deň rodina ušla do Viedne. Otec Emil dostal ponuku na prácu v Austrálii, kde mal už predbežne dohodnuté miesto v austrálskej televízii, no nevedel po anglicky a rovnako nechcel opustiť rodnú vlasť. Po asi mesiaci sa rodina vrátila do Československa.
Obaja rodičia boli okamžite vypočúvaní a následne vyhodení z práce. Otcovi sa podarilo zamestnať v Zväze invalidov, kde pracoval ako pisár, zatiaľ čo mama načierno šila doma kostýmy a šaty pre televízne hlásateľky. Róbert sa na istý čas dostal do dvadsaťštyrihodinových jaslí, kde ho dvakrát veľmi zbili, pretože odmietal jesť. Spätne to prisudzuje stresu zo všetkého, čo sa okolo neho dialo. Po tejto skúsenosti začal pamätník odmietať akúkoľvek potravu, čo malo za následok absolútnu podvýživu. Do dnešného dňa nekonzumuje žiadne mäso, mlieko ani vajíčka.
Problémy so štúdiom
Kvôli zlým skúsenostiam z detstva Róbert na základnej škole bojkotoval ruštinu, v dôsledku čoho mal problémy s učiteľmi: „V ôsmej triede, keď sa robili testy na základe, ktorých sa rozhodovalo, kam ďalej, mi učiteľka ruštiny sľúbila - Novotný, ty sa nikam nedostaneš, len kopať.“ V deviatom ročníku mu dokonca dala robiť reparát. Okrem toho mali aj s bratom zlé kádrové posudky, takže na Strednú umeleckú priemyslovú školu ho neprijali. Brat Emil sa dostal do BESky (veľký podnik v Bratislave), neskôr ho po známosti prijali na hotelovú školu v Piešťanoch. Róbert sa zasa po známosti dostal na učňovskú školu ako sochár kameňa. „Na niečo to nebolo zlé, pretože som sa tam naučil pracovať priamo vo výrobe. Sekať do kameňa,“ hodnotil spätne.
Športová kariéra – cesta k emigrácii
Róbert bol odmalička aktívnym športovcom a už v relatívne mladom veku sa dostal do širšieho kádra slovenskej horolezeckej reprezentácie, v rámci ktorej chodieval liezť do Tatier, Česka či východného Nemecka. Reprezentácia sa začiatkom 80. rokov chystala na expedíciu do Švajčiarska. Na základe apelu Československej telovýchovnej jednoty, trénerov horolezeckého zväzu a ich odporúčaní dostal Róbert vycestovaciu doložku a povolenie.
