O syna sa starala sama a pýtala sa ho, či je šťastný. Štefánia Gorduličová svojho Janka naučila dôležitú vec

Práca, ktorú milovala, ju dokázala absolútne pohltiť.
V dabingu ju milovali, bola totiž na všetkých veľmi dobrá, každému vždy ochotne poradila a vyšla v ústrety. Veľká osobnosť slovenského dabingu Štefánia Gorduličová považovala svojich kolegov vždy za rodinu, voči tej vlastnej má však výčitky, a to i napriek tomu, že so synom Jankom po celý život vychádzala veľmi dobre.

Ako totiž sama vraví, tak veľmi svoju prácu milovala, že keď k nej do práce prišiel vlastný syn či manžel, bývala k nim veľmi nepríjemná. „Ja som bola taká protivná, štekala som po nich. Mala som klapky na očiach. Aspoň ja mám taký pocit, že som bola taká, okoliu sa, naopak, zdalo, že Janka rozmaznávam, že som príliš láskavá a ktovie, kto z neho vyrastie... No nech si hovorí, kto chce, čo chce, ja som veľmi spokojná, ako to dopadlo,“ priznala úprimne v relácii Hosť Rádia Regina Západ. So svojím synom, ktorý sa dostal do pozornosti divákov najskôr ako poštár Janko v obľúbenej relácii Pošta pre teba a dnes je z neho šéf stand-up šou Silné reči, spolu síce až tak veľa času netrávili, no možno práve preto si tak rozumejú.
Hrala basket a študovala psychológiu
Keby ste sa opýtali malej Štefánie, čím by chcela byť, ani vo sne by jej nenapadlo, že režisérkou dabingu. Jej kroky totiž v detstve smerovali celkom iným smerom. Od desiatich rokov hrávala basketbal a celý svoj voľný čas obetovala tréningom. „Moji rodičia ani nevedeli, čo je to puberta. Do dvadsiatky som bola každý boží deň v telocvični, aj na Štedrý deň a Veľkú Noc, stále,“ ozrejmila Gorduličová.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/watch/?v=918459758192071
A práve v telocvični sa neskôr zoznámila s chlapcom, ktorý študoval psychológiu a jeho otec učil na univerzite. Štefániu psychológia tak nadchla, že sa napokon dala na štúdium aj ona, a to rovno na Karlovej univerzite v Prahe. Školu však nedokončila. Keď totiž prišla normalizácia a viacero kvalitných profesorov muselo z politických dôvodov svoje miesta opustiť, rozhodla sa na čas štúdium prerušiť. „Myslela som si, že keď odídem, niečo niekomu doťukne a niečo s tým spravím, no bola som naivná,“ hovorí Gorduličová, ktorá sa do školy už nikdy nevrátila.
Svoje poznatky z milovanej psychológie však nakoniec predsa len v práci naplno uplatnila, aj keď v celkom inom odbore, ku ktorému sa dostala úplnou náhodou a v rámci ktorého sa napokon stala absolútnou slovenskou špičkou.