Keď kričal od bolesti, prišla aj suseda. Jozef Dóczy bol celý život verný Marte, ktorá mu hrozila rozvodom
Herec v jednom momente pochopil, že bez ženy nemôže byť človek blažený.
Manželka Jozefa Dóczyho zomrela náhle na otravu krvi po tom, čo jej ťahali vodu z kolena. „Nevládala, povedala, že nedeľný obed budem musieť navariť sám, tak sme ju odviezli do nemocnice. Za týždeň zomrela, bola to strašná strata,“ vravel pre MY Nitra úprimne herec, ktorý pri každej príležitosti spomenul, ako mu Magda chýbala.
„Mali sme sa veľmi radi a teraz, v starobe, mi chýba jej láska. Po jej smrti som začal s alkoholom, ale to nepomôže. Aj teraz, po siedmich rokoch, si uvedomujem, že je ťažké žiť bez ženy a človek bez nej nemôže byť blažený. Ani bez kamarátov,“ priznával Jozef Dóczy, ktorý bol najlepším priateľom s hercom Milan Kišom a režisérom Karolom Spišákom. Keď o nich prišiel, mal pocit, akoby zmizol aj on sám.
Kričal od bolesti
Po osemdesiatke začali herca trápiť zdravotné problémy, v roku 2010 mu operovali koleno a prežíval neznesiteľnú bolesť nôh a bedrového kĺbu. „Keď kričím od bolesti, lebo sa nemôžem na posteli obrátiť, ešte aj suseda dobehne. Hovorí, aby som sa nehneval, ale nevie, čo so mnou je, keď tak revem. Niekedy si vraj myslí, či tu nemám nejaké baby. No, tie tak nevrieskajú,“ vtipkoval Dóczy a vravel, že bolesti ho dokázali prejsť len na javisku, ktoré mali preňho liečivú silu. „Dosky, to je zázrak. Len čo vstúpim na javisko, je po trápeniach,“ hovoril.
Po operácii bedrových kĺbov sa pohyboval ťažko, len s pomocou bariel a hoci trpel veľkými bolesťami, ani vtedy nestrácal svoj typický láskyplný dóczyovský humor. „Doteraz, keď mám bôle, mi pomôže vtip. Spomeniem si na nejaký a zabudnem na všetky starosti. Život niekedy nadelí nemilé veci a človek si to snaží nejako kompenzovať humorom,“ delil sa o svoje životné múdro Jozef Dóczy, ktorý zomrel 21. januára 2013 vo veku 83 rokov.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=2463514673901699&set=a.2463513427235157
Úsmev, láska a viera
Pri poslednej rozlúčke v nitrianskom divadle o ňom hovorili ako o človeku, ktorý všade, kam prišiel, priniesol slnko a dobrú náladu a vyobjímal by celú zemeguľu.
„Život sa neskladá z veľkých obetí, ale z maličkostí. Ak k nim pridáme úsmev, tak si navždy získame srdce človeka. V živote teda pomáha humor. V živote pomáha aj láska. Som mierumilovný človek, nikdy som sa nevedel uraziť a láskou som vedel obdarúvať. A pomáha aj viera - staroba nedá na seba zabudnúť, treba vydržať. A ja verím, že sa nebudem mať zle, ani keď zomriem. Aj potom budem rozveseľovať svoje publikum,“ vravieval srdečný bard nitrianskeho divadla.
